Lykožrút čoraz viac ničí svetové lesy

Vedci v novej štúdii zmapovali rýchlosť šírenia drevokazného hmyzu. Vďaka rýchlemu otepľovaniu v zime sa stanú rozľahlé a doteraz nedostupné oblasti Severnej Ameriky pre lykožrúta rajom. Naopak, lesom hrozí zánik a spolu s ním zaniknú aj ekosystémové služby, ktoré poskytujú. Podobný vývoj možno očakávať aj inde vo svete a lesníci s ochranármi sa teda musia na tento vývoj pripraviť.

Na svete žije približne šesťtisíc druhov drevokazného hmyzu, ale len málo z nich dokáže napáchať viac škôd ako chrobáky rodu Dendroctonus (D. ponderosae a D. frontalis). Keď vedci začali prvýkrát mapovať šírenie druhu D. ponderosae (nemá slovenský názov, u nás je ako významný škodca známy Ips typographus – lykožrút smrekový) v západokanadskej provincii Britská Kolumbia, netušili, čo ich v najbližších rokoch čaká.

Obrovské mračno drobných chrobákov považovali najprv za chybu radaru. Neskôr sa ukázalo, že ide o desaťnásobne rozsiahlejšie premnoženie tohto hmyzu, ako ukazoval dovtedajší rekord historických záznamov lesníkov. Nakoniec chrobák dokázal zlikvidovať viac dreva, ako padne za obeť lesným požiarom v priebehu polstoročia. Poškodených bolo viac ako 400 miliónov kubíkov dreva, teda osemnásobok výmery lesa na Slovensku. Šírenie chrobákov, ktorým chutia mŕtve, ale aj živé stromy, sa zďaleka netýka iba Kanady. 

Predchádzajúce štúdie ukázali, že rýchle otepľovanie v zimných mesiacoch prispelo k obrovskému premnoženiu chrobáka D. ponderosae. Nová štúdia v časopise Nature Climate Change pod vedením Coreyho Leska z Columbijskej univerzity v New Yorku sa zamerala na šírenie príbuzného druhu D. frontalis.

Výsledky nepotešia ani lesníkov, ani ochrancov prírody. Autori v nej skombinovali 27 klimatických modelov, ekologické nároky chrobáka a zmeny teploty lyka, ktoré sú pre jeho vývoj rozhodujúce. Na základe historických pozorovaní výskytu D. frontalis sa vedcom podarilo určiť, aká je minimálna zimná teplota lyka, pri ktorej sa chrobák nedokáže ďalej šíriť a jeho larvy odumierajú.

Ak teplota klesne 10 °C pod bod mrazu, larvy zimu neprežijú. Situáciu zhoršuje skutočnosť, že extrémne teploty narastajú ešte rýchlejšie ako tie priemerné. Aj nárast teploty v lete hmyzu prospieva, nerozširuje však areál jeho pôsobiska, ale zvyšuje počet generácií, ktoré počas leta dospejú.

Súčasné rozšírenie druhu D. frontalis je v južnej a juhovýchodnej časti USA a teplých oblastiach, ako sú Arizona, Nové Mexiko či Mexiko, alebo Stredná Amerika. Avšak už v priebehu pár desaťročí sa bude tento druh pohodlne vyskytovať na severovýchode USA a dokonca na juhovýchode Kanady.

Keďže historicky nie sú tieto lesy prispôsobené jeho výskytu, jeho šírenie bude znamenať významné ekonomické a ekologické riziko vrátane narušenia služieb miestnych ekosystémov, posun v štruktúre lesa a hrozbu pre súčasnú biologickú pestrosť druhov.

Migrácia smerom na sever pritom bude veľmi rýchla. Už v priebehu troch rokov sa chrobák rozšíri po celom východnom pobreží Atlantiku až po kanadské Nové Škótsko. Do polovice storočia sa už bude vyskytovať v borovicových lesoch štátov Maine a Ohio na ploche dvakrát väčšej ako Slovensko. O ďalších 30 rokov už bude D. frontalis okupovať osemnásobok rozlohy Slovenska.Problémy bude mať aj Slovensko

„Určujúcou zložkou lesných ekosystémov sú stromy s dlhým rozmnožovacím cyklom a okrem teplých zím ich ovplyvňuje celý rad extrémneho počasia," zdôrazňuje profesor Vladimír Čaboun z Národného lesníckeho centra (NLC) vo Zvolene s tým, že navrhovať účinné opatrenia je veľmi ťažké,pretože hmyz dokáže na zmenu aktuálnych podmienok reagovať veľmi rýchlo, kým stromom to trvá veľa desaťročí. 

Slovenskí lesníci už dlhodobo monitorujú dôsledky teplejšieho podnebia a zároveň pripravili celý rad opatrení na minimalizáciu škôd. V nižších polohách sa poškodenie drevokazným hmyzom objavuje skôr a dĺžka chodieb je preto väčšia. Zároveň to znamená vyšší počet vajíčok, ako aj rýchlejšie dospievanie lariev. Ak je teplá jeseň, hmyz dokáže dovŕšiť aj tretiu generáciu. Zároveň sa nadmorská výška výskytu niektorých druhov zvýšila o stovky metrov.

Aj keď šírenie lykožrúta neurčuje iba teplota, posledné monitorovanie lykožrúta severského na území Slovenska potvrdzuje jeho plošné a početné rozširovanie.

Vplyvom rastúcej teploty, extrémnejších zrážok, ale aj silnejšieho vetra sa „lesné ekosystémy dostávajú mimo svojho (dlhodobého) optima", dopĺňa Andrej Kunca z NLC. Jeho tvrdenie je v súlade s nedávnou štúdiou fínskych meteorológov, podľa ktorej sa od roku 1990 poškodenie európskych lesov následkom vetra až strojnásobilo. Podľa A. Kuncu sa tiež prakticky nebude dať zabrániť príchodu nových druhov hmyzu poškodzujúcich duby a jasene.

Zameranie sa amerických ekológov na druh D. frontalis nie je náhodné. Premnoženia tohto druhu chrobáka poškodia drevo na juhovýchode USA v hodnote sto miliónov dolárov ročne. V súčasnosti je rýchlosť migrácie chrobáka viac ako osem kilometrov ročne a táto rýchlosť sa do budúcnosti môže ešte zvýšiť. Spolu s ňou budú narastať aj ekonomické a ekologické škody na lesoch nielen v Amerike. Nie je zatiaľ jasné, ako šírenie hmyzu ovplyvní sucho či vlny horúčav, ale započítanie týchto vplyvov by prognózy skôr zhoršilo.

„Extrémny priebeh počasia podkôrnemu hmyzu vyhovuje," upozorňuje Čaboun a poukazuje na situáciu u nás. Kým chladný apríl naznačoval, že situácia s lykožrútom bude pod kontrolou, „dlhodobý zrážkový deficit a následné horúčavy atakujúce historické teploty v druhej polovici mája, priniesli rekordné odchyty a situácia v smrekových porastoch sa stáva kritickou," dodáva V. Čaboun.

Zdroj: Phys.org, sme.sk