Lesy ubúdajú, no vidno svetielko nádeje

V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA výskum uverejnili šiesti poprední odborníci z Fínska, USA, Číny a Veľkej Británie. Prvým autorom bol Pekka Kauppi z Helsinskej univerzity. Vyšli zo správy Organizácie pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO) pri OSN The Global Forest Resource Assesment 2005 (Zhodnotenie globálnych lesných zdrojov 2005). Mapovala vývoj za posledných 60 rokov.

Celkový trend je stále chmúrny. Globálne odlesňovanie, najmä pre poľnohospodárstvo - čiže úsilie získa novú ornú pôdu a pasienky - pokračuje tempom 13 miliónov hektárov pôvodného lesa ročne. Protitrendy, ako vysádzanie nových stromov, obnova krajiny a prirodzená expanzia jestvujúcich pôvodných či obnovených lesov však odlesňovanie čoraz viac zmierňujú. V rokoch 1990 až 2000 predstavovala výsledná bilancia stratu 8,9 milióna hektárov lesa ročne. V rokoch 2000 až 2005 už „len“ 7,3 milióna hektárov. Lesy predstavujú najväčšiu koncentráciu biomasy na Zemi. Ak ich ľudia ničia, doslova tým „púšajú žilou“ pozemskému životu. Na prvý pohľad biomasovo najbohatšia čas planéty, oceány, sú totiž okrem pobrežných oblastí a pásma nehlboko pod hladinou pomerne pusté.

Lesný prechod v ofenzíve

Kauppi s kolegami zohľadnili nielen plochu, ale i hustotu zalesnenia. Vyšlo im, že v 22 z 50 najzalesnenejších krajín sveta sa lesy počas posledných 15 rokov ďalej vzmáhali. Zmenu úhrnného odlesňovania na úhrnné opätovné zalesňovanie odborníci označujú ako lesný prechod. V Európe i USA sa odohral v 19. a 20. storočí. Vo väčšine európskych krajín a v niektorých štátoch USA (najmä na východe, juhu a v strede) plocha lesov odvtedy vzrástla o niekoľko desiatok percent, ba až o vyše polovicu. Hlavnú úlohu v tom zohrali industrializácia a urbanizácia, ktoré zmenili charakter krajiny, a tiež intenzifikácia poľnohospodárstva, ktorá znížila nároky na ornú pôdu.

Dôležité je aj lepšie spravovanie lesov. Všetko to ilustruje Francúzsko. V rokoch 1500 - 1800 tam plocha lesov klesla na necelú tretinu pôvodnej; pribúdajúce obyvateľstvo potrebovalo čoraz viac potravín, a to pri starom štýle ich produkcie znamenalo viac polí a pasienkov. Lesný prechod tam nastal v roku 1830. Do roku 1960 sa tam lesy rozšírili o tretinu, hoci počet ľudí stúpol z 32 na 42 miliónov. A do roku 2005 sa rozrástli zasa o vyše štvrtinu, hoci Francúzov je už 61 miliónov.

Zápory i klady

Situácia vo svete je zložitejšia. Lesy sa ďalej prudko zmenšujú v Brazílii a Indonézii (čo je zvl᚝ zlé ochranársky, lebo tieto dve krajiny sú biodiverzitne najbohatšie a les je v nich hlavným typom ekosystému.) Počty stromov od roku 1990 najrýchlejšie rastú v Španielsku a na Ukrajine, najrýchlejšie klesajú v Indonézii, Nigérii a na Filipínach. Plocha lesov najrýchlejšie rastie vo Vietname, v Španielsku a Číne, naopak, najrýchlejšie klesá v Nigérii a na Filipínach.

Globálne je svetová lesná plocha o 2,5 percenta pod úrovňou roku 1990. Vo všetkých ohľadoch zalesnenia najviac pokročili Čína (zvl᚝ vďaka rozsiahlym zalesňovacím programom, na ktorých spolupracuje i Slovensko) a USA. Najviac upadli Indonézia a Brazília. India sa stabilizovala. Problémom je, že kým v rozvinutejších krajinách sa lesy rozširujú, vo väčšine rozvojových ďalej miznú. Nigel Williams, ktorý v časopise Current Biology redakčne komentoval výskum Kauppia, konštatuje, že pribúdajúci obyvatelia trópov vidia vo využívaní lesov kľúčový prostriedok zmiernenia chudoby. Odstráni tamojší aktuálne nadmerný tlak na lesy preto bude veľmi ažké. Napokon Kauppio s kolegami sami zdôraznili jednoznačný vzah medzi HDP na hlavu a úbytkom lesov. V žiadnej krajine spomedzi 50 najzalesnenejších, ktoré majú HDP nad 4600 USD na hlavu, lesy neupadajú.

V súhrne sa trend odlesňovania Zeme v blízkej budúcnosti zastaví a obráti. Do roku 2050 by sa mal rozsah svetových lesov zväčši o desa percent (približne 300 miliónov hektárov), čiže asi o plochu Indie.

(Sme, 28.12.2006)