Lesy sú naše bohatstvo
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Lesníctvo by vedelo ponúknu tisíce pracovných príležitostí, hovorí profesor Július Novotný z Národného lesníckeho centra vo Zvolene v rozhovore pre Roľnícke noviny. Keďže zastupoval Slovensko na medzinárodných fórach, ako je OSN - Fórum o lesoch či Konferencie ministrov o ochrane lesov v Európe, prináša aj postrehy z lesnícky vyspelých štátov.
* Hovoríte, že naše lesníctvo nie je dobre nasmerované. Aká je podľa vás správna cesta?
"Pozitívom našej krajiny je vysoká lesnatos, až 42 % percent územia pokrývajú lesy. Je to obrovská devíza a úžasná príležitos pre budúcnos. Lesy sú jednak najväčším zdrojom ekologickej a trvalo sa obnovujúcej suroviny, t. j. dreva, ale najmä sú producentom pitnej vody, čistého vzduchu, biodiverzity, možností oddychu a ďalších služieb, ktoré súhrne nazývame environmentálne. Sem patrí aj ochrana prírody, protipovodňová, protilavínová či protierózna ochrana, klimatické kúpele, turistika, zber húb a lesných plodov a mnoho ďalších služieb pre občanov. Žiadna čas týchto služieb ale nevznikne bez pričinenia lesného hospodára. Keďže verejnos dostáva tieto služby bezplatne, lesníci si musia na náklady zarobi. Východiskom je pre nich ažba dreva, za čo sú ostro kritizovaní. Takže sa to javí ako začarovaný kruh. Riešenia však existujú. Na 5. Konferencii ministrov o ochrane lesov v Európe, prijali ministri rezolúciu o zavedení platieb za služby lesných ekosystémov, ktoré my nazývame environmentálne služby pre verejnos. V Poľsku aj v Rakúsku tento systém už zavádzajú a je potrebné, aby bol podobný systém aplikovaný aj v našej krajine."
* Naznačujete, že ľudia by mali plati za to, že môžu chodi do lesa?
"¼udia ako fyzické osoby určite nie, ale štát určite áno. Dokonca ani netreba hľada ďalšie prostriedky v štátnom rozpočte. Zdroje sú k dispozícii. Veď štátny rozpočet SR takéto položky už obsahuje, napríklad financovanie ochrany prírody, odplaty za znečisovanie ovzdušia, financovanie revitalizácie krajiny a podobne. Následne je tu veľa možností projektového financovania. Tieto prostriedky však treba správne nasmerova, respektíve spravodlivo rozdeli."
* Kam smerujú financie na ochranu lesov?
"Na Slovensku je viac ako 80 % chránených území na lesnom pôdnom fonde, pritom financie na ich ochranu nesmerujú do lesníctva, a to aj napriek tomu, že tieto územia vznikli a existujú vďaka odbornej činnosti lesníkov. Odvody za znečistenie ovzdušia neplynú do lesníctva, hoci imisiami sú najviac poškodzované práve lesy. Väčšina kvalitnej pitnej vody vzniká v lese, ako dôsledok trvalej starostlivosti o les, no napriek tomu vodu predávajú nadnárodné vodárenské spoločnosti a s lesníctvom sa nedelia. Takýchto potenciálnych zdrojov pre financovanie lesníckych environmentálnych služieb je oveľa viac. Je teda jasné, že tu musí prís k zásadnej zmene pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov v prospech lesníctva."
* Slovákov trápia existenčné problémy, ľudia sú bez práce. Je podľa vás lesníctvo príležitosou pre rozvoj zamestnanosti?
"Počas môjho pôsobenia na ministerstve pôdohospodárstva, kde som nastúpil v roku 2008 za pôsobenia pána ministra Becíka, sme spoločne zdôrazňovali dôležitos lesníctva ako nástroja pre tlmenie dopadov hospodárskej krízy. To stále platí. Nástrojom sú environmentálne služby. Ich financovanie spoločnosou vytvorí obrovské množstvo pracovných príležitostí práve na vidieku, v najchudobnejších regiónoch a pre menej kvalifikovanú pracovnú silu. To je presne to, čo Slovensko v súčasnosti potrebuje pre zabezpečenie sociálne znesiteľného života vidieckeho obyvateľstva.
Veci by mohlo pomôc aj presmerovanie sociálnych dávok platených za "sedenie doma" do podpory zapájania vidieckeho obyvateľstva do aktivít súvisiacich so zabezpečovaním lesníckych environmentálnych služieb. A na oplátku, lesníctvo bude schopné zamestnáva dlhodobo nezamestnaných, menej kvalifi kovaných občanov v najchudobnejších regiónoch. Významnú úlohu v tomto smere môžu zohra najmä neštátne lesy, ktorých je na Slovensku takmer 60 %. Sú rozmiestnené najmä v sociálne najcitlivejších regiónoch s vysokou nezamestnanosou. Spoločnos však musí presvedči tento sektor, že štát je korektný partner. Základným krokom v tomto smere je ochota kompenzova neštátnemu sektoru náklady za služby vo verejnom záujme a ujmu za obmedzenie užívania lesného majetku z titulu ochrany prírody. Škálou uvedených podporných a motivačných opatrení možno cez lesníctvo vytvori na vidieku tisícky nových pracovných miest."
(Zdroj: Roľnícke noviny, 18.1.2012)