LESOVANIE: Organizačné problémy lesníctva na Slovensku. Vžiť sa do demokratického ducha doby, demagógia veľa pokazí
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
Časopis ČESKOSLOVENSKÝ LES uverejnil v roku 1933 článok s titulkom Organizačné problémy lesníctva na Slovensku. Autor konštatuje, že na Slovensku lesnícke spolkárenie nemá históriu, pretože lesníci netvorili stavovský-odborový spolok v dnešnom zmysle. Úradníctvo podľa autora vykazovalo len jednu kategóriu, súc vychované len pre poslušnosť, nevie sa vžiť do demokratického ducha dnešnej doby.
„Akí sú a budú títo úradníci, taký bude lesnícky spolok a podľa toho bude vervysoejnosť súdiť o schopnostiach a postavení lesníka. Keďže sociálne postavenie tejto čiastky lesníkov sa riadi v rámci celoštátnych zamestnaneckých problémov, nevidí sa zasahovanie nejakej lesníckej organizácie do usmernenia štátno-zamestnaneckej politiky efektívnym, ba možno povedať možným. Vzdor tomu v súbore organizácií štátnych zamestnancov je potrebné, aby v záujme lesníctva sa tu niekto ozval a to zase je možné len organizáciou.
Nie je možné dnes chápať, že by naše lesníctvo nemalo záujem o takúto organizáciu a tak nepriamo o svoj osud. V páde by ten nezáujem bol, tak žiaden lesník, ktorý nepohnul prstom na oltár obetí svojho stavu a tak svojho osudu, nemá práva si sťažovať na macočské zachádzanie s lesníctvom a tým menej na kritiku činnosti niektorého spolku. Vidím v nezodpovednej kritike takýchto lesníkov nie nesvedomitosť, ale priamo zločin. Áno, právo kritizovať má ten, kto skúsil pracovať za náš stav a kto sa na tú kritiku pripravil. Demagógiou sa moc pokazí a tak pokazí, že je potrebné dlhé roky poctivej práce a presviedčania, dokiaľ sa to napraví.
U nás je lesníctvo organizované v záujmových spolkoch. Vysokoškoláci v záujmovej skupine, skúšaní lesní hospodári vo svojom spolku a revírne úradníctvo tiež vo svojom spolku. Toto triedenie povstalo následkom nedôvery lesných úradníkov rôzneho školenia jeden v druhom a toto triedenie nie je v prospech jednotnosti nášho stavu. Bolo by nešťastným krokom, aby úradníci niektorej kategórie sa stránili spoločnej činnosti kultúrnej, reprezentovanej Ústrednou Jednotou. Ovšem, že v Jednote sa uplatňuje majoritná väčšina, to ale nemôže byť príčina, aby sa niektorá kategória, v tomto prípade vysokoškoláci, stránili práce v Jednote.
Tento postup by bol pohodlný a neukazuje na výchovu pre život. Práve vysokoškoláci do jedného v Jednote, keď už ich školenie predestinuje pre vedenie a poctivá práca je vítaná i iným kategóriám,“ napísal autor, ktorého meno nepoznáme.
O týždeň prinesieme našim čitateľom ďalšie jeho myšlienky, pretože ich poznanie má čo dať aj súčasníkom, pôsobiacim v lesnom hospodárstve.
Juraj Krišta a Jozef Marko
Komentárov
Takže opäť, tridsiate roky minulého storočia, medzivojnové obdobie a predsa taká paralela a aktuálnosť problému aj v dnešnej dobe.
Som napr. za členstvo lesníkov v komore (SLK), len prosím nech nebude povinné ako u poľovníkov v spolitizovanej SPK, ktorí napríklad poväčšine vlastnia zbrane na D. Nech nás SLK a napadá ma napr. Ing. Viszlay presvedčí o priam nutnosti byť členom SLK. Hrdosť je určite málo. Potrebujeme poznať jasné pravidlá, prínos pre člena a potom možno aj nejaké benefity.
ďakujem a pozdravujem.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.