Lesnícky výskum: Súčasné legislatívne obmedzenia neumožňujú zavádzanie nepôvodných drevín v takom rozsahu ako si zasluhujú
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Pri porovnaní výskytu nepôvodných drevín v lesoch Slovenska s inými, lesnícky vyspelými európskymi krajinami zistíme, že zastúpenie introdukovaných drevín v našich porastoch je minimálne - predstavuje menej ako 2,5 % z porastovej plochy. Najväčšiu plochu zaberá agát biely, rastúci na cca 33 719 ha, ktorá reprezentuje približne 1,7 % z výmery lesných pozemkov. Jeho výskyt je však viazaný prevažne na pôdne nepriaznivé stanovištia, kde plní predovšetkým ochrannú funkciu. Téme sa venuje odborný pracovník Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene v štúdii Využitie introdukovaných drevín Slovenska. Práca je súčasťou štvrtého pokračovania publikácie Výstupy Národného lesníckeho centra pre lesnícku prax.
Autor konštatuje, že druhým, najviac zastúpeným nepôvodným listnatým druhom na Slovensku, je dub červený. Jeho výskyt je približne na 2 250 ha redukovanej plochy, teda zhruba 0,12 %. Ako pomerne zaujímavý, ekonomicky veľmi dobre využiteľný druh v podmienkach Slovenska sa ukazuje orech čierny. Jeho výskyt je v súčasnosti približne na ploche 535 ha, čo predstavuje menej ako 0,03 % porastovej plochy.
Z ihličnatých drevín sa na najväčšej redukovanej ploche (viac ako 9 000 ha) vyskytuje borovica čierna, čo prestavuje takmer 0,47 % porastovej plochy. Pomaly sa zvyšuje aj redukovaná plocha duglasky tisolistej, táto sa vyskytuje v súčasnosti na 1 100 ha (0,06 % porastovej plochy).
„Pri hodnotení možností využívania introdukovaných drevín sme sa snažili poukázať aj na prípadné riziká, ktoré ich využívanie prináša. Určite sa neodporúča využívať tie druhy nepôvodných drevín, ktoré by mohli ohroziť genofond druhov domácich. Jedná sa predovšetkým o jedľu bielu, kde fragmenty z plantáží vianočných stromčekov európskych, prípadne ázijských druhov jedle kaukazskej (známej aj pod nesprávnym názvom Nordmanova) a jedle kórejskej môžu spontánnou hybridizáciou ohroziť čistotu populácií domácich jedlí.
Samozrejme, že pestovanie intenzívne rastúcich drevín vyžaduje zvýšenú záťaž pri ich pestovaní, erudovaný prístup hospodára a elementárne znalosti o konkrétnych drevinách. Nie je vhodné a ani sa neodporúča ich pestovanie formou monokultúr, ale ich vysádzanie spolu s domácimi druhmi, čím sa ich prípadný negatívny prejav znižuje a naopak zvýšením druhovej variability sa zvyšuje biodiverzita porastov a znižuje riziko poškodenia predovšetkým biotickými škodcami. Príspevok je informatívneho charakteru, pretože súčasné legislatívne obmedzenia neumožňujú zavádzanie nepôvodných drevín v takom rozsahu, ako si tieto zasluhujú,“ uvádza autor v závere.
Link na štúdiu o introdukovaných drevinách: vystupy-IV-final-na-zverejnenie.pdf (nlcsk.org)