Lesníčky v Slovenke: Máme cit pre les
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Časopis Slovenka dáva na svojich stránkach veľký priestor lesníčkam. Pri príležitosti Apríla – Mesiaca lesov obľúbený týždenník publikoval profily Ing. Jaroslavy Vanyovej, ktorá pracuje v lesníckom subjekte pri rodnom Trenčíne a Ing. Berty Staškovej, rodáčky zo Zvolena, absolventky tamojšej lesníckej fakulty a v súčasnosti riaditeľky spoločnosti, poskytujúcej služby v lesníctve a poľovníctve na východnom Slovensku. V aktuálnom vydaní dostali priestor tri lesníčky: vedúca Lesnej správy Považská Bystrica Ing. Alena Kaššáková, poverená vedúca Lesnej správy Gabčíkovo Ing. Lenka Matejdesová a riaditeľka Odštepného závodu Sobrance Ing. Lucia Miňová, PhD. Všetky tri sú zamestnankyňami štátneho podniku LESY SR. Na portáli Lesmedium.sk dnes uverejňujeme niektoré ich vyjadrenia pre časopis Slovenka.
„Počet obyvateľov našej krajiny stúpa, a aj nároky na krajinu okolo nás. Vďaka lesníkom sa rozloha lesov v našej krajine zväčšuje. Tak ako zberáme úrodu zo záhrad (kde nám dozrejú plodiny za niekoľko mesiacov), zberáme úrodu i v lese, kde to však trvá niekoľko desaťročí. Nová úroda sa v lese zakladá sadením sadeníc alebo prirodzeným zmladením. Tak ako v záhradách i v lese sa musíme starať o mladé stromčeky prerezávkami, neskôr prebierkami, aby sme zabezpečili dostatok miesta a výživy pre ich rast.
Pri dovŕšení rubnej zrelosti sa stromy ťažia, aby drevná hmota mohla slúžiť ľuďom tejto krajiny. Väčšina lesov sú u nás hospodárske lesy. Už z názvu vyplýva, že sa v nich hospodári a berie úroda. Existujú u nás i ďalšie kategórie lesa, lesy osobitného určenia, rekreačné lesy, ochranné lesy... kde je ich úloha iná a tu je priestor pre niekoľkostoročné stromy. Poslanie a práca lesníkov je, aby lesy ostali trvalo obnoviteľným zdrojom všetkých úžitkov, aby ich výmera neklesala, aby kvalita vodných zdrojov bola stále dobrá, aby boli lesy po vetrových, či lykožrútových kalamitách znovu obnovené,“ vysvetľuje A. Kaššáková.
„Pracujem v čisto mužskom kolektíve a kolegovia ma berú normálne. Muži zo staršej generácie neboli tak zvyknutí na ženy v lesníctve, ale kolegovia, ktorí sú moji rovesníci a mladší, tí sa už nad tým nepozastavujú a fungujeme úplne rovnocenne. Čo sa týka robotníkov, z veľkej väčšiny sú slušní a nikdy som nemala problém, že by ma nerešpektovali,“ hovorí L. Matejdesová.
„Životný cyklus lesného ekosystému ďaleko presahuje život každého jedného z nás. Lesy, ktoré tu máme dnes, sme zdedili od našich predchodcov. Tí sa o ne starali najlepšie ako vedeli. My sa taktiež musíme o toto bohatstvo starať zodpovedne, s pokorou a úctou, aby sme ich mohli pre naše deti zanechať aspoň v takej podobe, ako sme ich dostali do rúk my. Žiaden lesník sa nedočká toho, aby rúbal strom, ktorý zasadil. Všetko, čo robí, robí aj pre nasledujúce generácie. A to je podľa mňa na tejto práci úžasné,“ vyznáva sa L. Miňová.
Jozef Marko