Lesnícky odborník a ochranár hovoria o boji s lykožrútovou kalamitou: Napadnuté stromy treba vyťažiť včas a dôsledne

„Samček nalietava do kôry, kde feromónmi naláka 2 až 3 samičky. Tie hlodajú materské chodby a kladú do nich vajíčka – každá cca 30. Z každého sa vyliahne larva, ktorá pod kôrou hlodá lyko. Larva postupne priberá, zakuklí sa, vyvinie sa z kukly chrobák, ktorý sa ešte kŕmi lykom, aby dospel a potom z kôry vyletí a začína nový cyklus.

V priebehu roka máme 2-3 generácie chrobákov, čiže 2-3 takéto cykly. Nie však na tom istom strome, každá ďalšia generácia si hľadá nové stromy. Celý vývoj trvá 60-70 dní, no čím je teplejšie, tým je rýchlejší. Kvôli klimatickej zmene máme dnes 2 až 3 generácie ročne, no 50 rokov dozadu boli bežné 1-2 generácie. Všetko určuje klíma,“ vysvetľuje Andrej Kunca z Národného lesníckeho centra, vedúci odboru Lesníckej ochranárskej služby.

Ochranári sa zvyknú búriť proti ťažbe napadnutých drevín v chránených územiach národných parkov, no podľa lesníkov je práve tam najdôležitejšie včas zasiahnuť. Problémom je, že rozhodujú dni a lykožrút často koná rýchlejšie ako kompetentní, ktorí by ho mali zastaviť. To sa však nedá spraviť inak ako spílením a odnesením napadnutých stromov z lesa, aby nepredstavovali hrozbu pre tie zdravé.

„Ochrana prírody má však prioritu. Keď sa povie, že v 5. stupni nechávame lesy na prirodzený vývoj – podporujeme nespracovávanie kalamity. My ale musíme včas a dôsledne vypilovať napadnuté lesy. Na to však nedostanete potrebné povolenia. Lesníci nemajú právnu oporu a trvá to už 20 rokov. Kľudne sa môže stať, že pri súčasných pravidlách ochrany prírody o 5 rokov príde ďalšia kalamita,“ tvrdí na portáli SITA Náš Vidiek Anrej Kunca.

K názoru sa pridáva aj bývalý riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry a ochranár z Občianskeho združenia Prales, Marián Jasík. Problémom oneskoreného zásahu sú podľa neho v prvom rade nedostatočné kapacity.

„Kedysi mali lesy svojich zamestnancov, a keď vznikol problém – našli napríklad 20 lykožrútových stromov, išli sa zrúbať. Dnes, ak je les štátnym majetkom, ten musí absolvovať verejné obstarávanie, ktoré sa často ťahá týždne či mesiace,“ hovorí Marián Jasík s tým, že keď sa zasiahne, už je často neskoro.

„Oneskorenie je dnes dlhé a v boji proti lykožrútovi rozhodujú dni. Ďalším problémom sú nevysporiadané vlastnícke vzťahy a rozdrobené vlastníctvo. Jeden sa rozhodne lykožrútom napadnuté stromy vyťažiť včas, druhý to neurobí.“

Andrej Kunca k tomu dodal: „A ďalším problémom sú aj časové obmedzenie spracovávania náhodnej ťažby v období od 1.3. do 31.8. kvôli druhovej ochrane, zvyčajne ochrane hniezdenia vtákov, ktoré vydávajú okresné úrady odbory životného prostredia pravidelne v smrekových kalamitných územiach.“

Link na celý článok: Jeden zabudnutý strom dokáže spustiť lykožrútovú kalamitu, v Nemecku našli riešenie (rozhovor) - SITA Náš Vidiek