Lesníci pomáhajú pstruhom

Peter KRIŠŠÁK, vedúci Strediska genofondu rýb Východná:

- Aj hmatom sa dá zistiť, že má mäkké brucho, že tam má ikry, cítiť guličky. V dnešnej dobe je umelý výter veľmi dôležitý na zachovanie druhu, - hovorí Peter Kriššák, vedúci Strediska genofondu rýb Východná.

Oplodnené ikry zalejú vodou, ktorá nesmie byť tvrdá, jej najideálnejššia teplota je 10 stupňov. Ikry sa dávajú do inkubačných prístrojov. Oplodnené ikry musia zrieť aspoň 2 mesiace, teda kým sa z nich vyliahnu malé rybky.

V jednej rybe je asi tisíc až 2,5-tisíca ikier. Pri aspoň 50 % úspešnosti umelého výteru ročne do potokov pribudne 200 000 kusov pstruha potočného. Asi 70 000 z nich končí na jar v tatranských a pieninských vodách.

- Ide o pôvodný druh ryby, ktorý sa v Tatrách vyskytoval už v minulosti. Je svojím spôsobom ohrozený, nie len rybári sú na dolných tokoch pripravení odchytiť tieto rybky, ale predovšetkým predátory ako volavky, vydry a napríklad i biely a čierny bocian alebo v nižších polohách kormorány či kačice, - hovorí Lenka Burdov zo Štátnych lesov TANAP-u.

Vo Východnej chovajú stovky rýb rôznych druhov. K najstarším pstruhom potočným patria 10-ročné kusy, ktoré majú aj 5 kíl. Pre zachovanie druhu lesníci umelo rozmnožujú aj ďalšie ryby ako napríklad hlavátku, čereble, či pstruha dúhového. Podľa nich by totiž bez umelého zarybňovania už ryby v potokoch neboli.
Zdroj: stv2