Les je fenomén, ktorý nás spája
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Rozhovor s Blažejom Možuchom, ktorý stál pred ôsmimi rokmi pri zrode štátneho podniku Lesy SR a počas troch rokov viedol túto najväčšiu organizáciu v pôsobnosti MP SR z postu generálneho riaditeľa.
Keď predchádzajúci minister pôdohospodárstva Zsolt Simon odvolal B. Možuchu z funkciel, požiadal ho o poskytovanie lesníckych a manažérskych skúseností poľský minister ochrany prírody, pod kuratelu ktorého patrí aj poľské lesníctvo a generálny riaditeľ Lasów panstwowych, teda poľských Štátnych lesov, Janusz Dawidziuk.
Donedávna Blažej Možucha pôsobil vo funkcii poradcu generálneho riaditeľa poľských Štátnych lesov. Ako skúsenému a erudovanému lesníckemu odborníkovi mu tiež ponúkli členstvo v Klube čestných členov lesného bratstva (Klub honorowych czlonków bractwa lesnego), ktorý združuje tých poľských a zahraničných lesníkov, ktorí sa významnou mierou zaslúžili o rozvoj a zveľadenie poľského a európskeho lesného bohatstva. Stal sa tak spomedzi slovenských lesníkov jediným členom tohto prísne výberového lesníckeho klubu.
* V ustanovizni, ktorú vediete, pracuje len zopár ľudí. Všetci však máte spoločný záujem: zodpovedne a múdro gazdova s lesným bohatstvom Mesta Banská Bystrica, ochraňova a zveľaďova lesnícke dedičstvo našich predkov. Pretože lesy sú nedeliteľnou súčasou životného prostredia človeka a predstavujú jeden z významných zdrojov rozvoja ľudskej civilizácie...
- Hospodárske lesy zaberajú na Slovensku 67 percent z celkovej plochy lesov, pričom ich výmera má od roku 1990 klesajúcu tendenciu, znížila sa o sedem percent. Pribudli nám lesy ochranné, ktorých súčasná výmera predstavuje pätnás percent a lesy osobitného určenia s osemnáspercentným podielom z celkovej výmery lesov Slovenska. Ihličnaté dreviny majú v slovenských lesoch 41-percentné a listnaté dreviny 59-percentné zastúpenie. Pribúda nám aj zásob drevnej hmoty v lesoch. Tie v súčasnosti obsahujú 396 miliónov kubických metrov dreva, čo je 206 kubíkov na hektár.
Lesníctvo a lesnícky stav na Slovensku vždy tvorili vysoko profesijnú a medzinárodne uznávanú komunitu. Bolo to tak v minulosti, ale je to tak i v súčasnosti. Dokazuje to aj hodnotenie úrovne obhospodarovania lesov v Európe, ktoré spracovala organizácia Svetového fondu na ochranu prírody, známa pod skratkou WWF (World Wildlife Fund), s medvedíkom panda vo svojom znaku. Táto celosvetová ochranárska organizácia zaradila Slovensko v hodnotení ekologicky správneho obhospodarovania lesov na tretie miesto v Európe, hneď za Švajčiarsko a Fínsko, čo je nesporne úspechom slovenského lesníctva a spravodlivým ohodnotením práce našich lesníkov.
* O naše lesy sa starajú - ako mi raz v debate povedal môj priateľ, lesník telom i dušou Otto Štroffek - s dôstojnosou kňaza a s vážnosou lekára. Sú lekármi prírody, lekármi lesov. Ich nezastupiteľným, ba priam historickým poslaním je udrža naše lesy v takom stave, a v takej kondícii, aby naďalej zostali vzácnym klenotom nielen slovenskej, ale aj európskej prírody.
- Les, ktorého symbolika je veľmi úzko spojená s naším národom a s našimi národnými dejinami,
mal vždy sýtozelenú farbu, takú ako farba lesníckych rovnošiat. Želajme si všetci spoločne, aby tá farba našim lesom vydržala aj v ďalších desaročiach a stáročiach. Len vtedy bude les prináša lesníkom potešenie z práce a občanom tejto krajiny mnohostranný úžitok - od čistého vzduchu a dostatku pitnej vody, cez produkciu dreva, poľovnej zveri, až po zdroje zamestnanosti, rekreácie a oddychu. V týchto súvislostiach mi nevdojak prichádza na um myšlienka z našich lesníkov najväčšieho a najznámejšieho - Jozefa Dekréta Matejovie, ktorý vo svojom životopise napísal: "Čo preukáže lesník vo svojom hospodárení, môže posúdi len jeho potomstvo po uplynutí osemdesiat až sto rokov".
Ak dnes svet ekonomiky riadia štáty, ktoré majú v podzemí zásoby ropy, už blízka budúcnos bude patri štátom a mestám, ktoré si dokázali zachova na svojom povrchu zásoby zdravého lesa. Preto verím, že čestných lesníkov už nikto viac nebude označova za nepriateľov lesa, a pár vplyvných ziskuchtivých vyvolencov za jeho záchrancov.
* Každý majiteľ a hospodár, pokiaľ chce dobre hospodári na lesnom majetku, by sa mal dôkladne oboznámi s históriou jeho hospodárenia. Len tak môže predvída, čo sa bude dia s lesom v budúcnosti. Čo teda hovorí história, ako sa Banská Bystrica dostala k lesnému majetku?
- Mesto Banská Bystrica dostalo lesný majetok podľa výsadnej listiny kráľa Bélu IV. z roku 1255. Tieto lesy mesto slobodne využívalo do roku 1573, kedy Maximiliánov banícky poriadok všetky lesy rezervoval pre štátne baníctvo. Hospodárenie štátu malo veľmi negatívny dopad na stav lesa, čo je doložené podrobným popisom stavu lesa v okolí Banskej Bystrice, pripojeného k lesnému poriadku Maximiliána II. z roku 1565. Mesto sa súdilo so štátom až do roku 1869, kedy od štátu dostalo spä právo držby lesa. Stav lesného majetku do roku 1812 zhodnotil v podrobnom popise František Dušek za spolupráce Jozefa Dekréta ako zdevastovaný ažbou na výrobu dreveného uhlia a paliva. O nápravu sa ako prví pokúsili František Dušek a Jozef Dekrét v rokoch 1804 až 1815 umelým zalesňovaním, prvým v celom bývalom Rakúsko-Uhorsku. V roku 2003 sa ažil 190-ročný porast. Čiže porast, ktorý pravdepodobne zakladal ešte Jozef Dekrét Matejovie.
Dobové listiny dokazujú, že štát nebol dobrým lesným hospodárom. Cieľavedomé obhospodarovanie lesa s uvedomením si všetkých súvislostí, potrebných na dosiahnutie trvalosti produkcie prišiel až v čase, keď sa začalo s výchovou odborného lesného personálu, teda v rokoch 1770 až 1807, keď vznikol a pôsobil Lesnícky ústav pri svetoznámej Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici.
Ďalšie zoštátnenie nasledovalo v roku 1950 a lesy v okolí Banskej Bystrice sa do vlastníctva mesta znovu dostali až v roku 1995. Obdobie od roku 1815 do roku 1995 bolo časom intenzívnej a svedomitej práce mnohých generácií lesníkov. Zanechali po sebe zväčša prírode blízke štruktúry porastov, čo sa v súčasnosti prejavuje na dobrej stabilite mestských lesov, vysokom podiele prirodzeného zmladenia a na pôvodnom drevinovom zložení.
* O aký lesný majetok sa z postu riaditeľa mestských lesov staráte?
- V súčasnosti hospodárime na lesnom majetku mesta s celkovou výmerou porastovej pôdy 7 240 hektárov, a to v nadmorskej výške od 340 do 1 498 metrov. Z tejto plochy zaberajú 65 percent hospodárske lesy, desa percent lesy osobitného určenia a 25 percent ochranné lesy.
* Ako vidíte budúcnos lesného majetku Banskej Bystrice?
- Ako veľmi perspektívnu. Dôvodom môjho optimizmu je vysoká schopnos prirodzenej obnovy, čo naznačuje, že les je zdravý a schopný autoreprodukcie. Budúce drevinové zloženie sa posúva k vyššiemu, až osemdesiatpercentnému zastúpeniu listnatých drevín, ako je buk, jaseň či javor horský a dvadsapercentnému zastúpeniu ihličnatých drevín, teda smreka a jedle. Toto zloženie porastov by v budúcnosti malo dostatočne odoláva výrazným globálnym klimatickým zmenám, ktoré sa už, ako dobre vieme, začali a všetci ich pociujeme "na vlastnej koži". Všetci, čo lesy vlastnia, i my, čo sa o ne staráme, si musíme uvedomi, že les bude v budúcnosti vyzera tak, ako hlboko si všetci osvojíme presvedčenie, že les tu nie je len preto, aby sme z neho čerpali peniaze ako z bežného účtu v banke. Les je tu preto, aby ľudia mali čistú vodu, vzduch, aby mali kde po práci regenerova svoje fyzické a duševné sily; a v neposlednom rade les je zdrojom ekologicky čistej a obnoviteľnej suroviny.
* Čo považujete vo svojom lesníckom poslaní a v terajšej pozícii manažéra mestských lesov za najdôležitejšie a prvoradé?
- Mojou hlavnou odbornou ambíciou je udrža lesný majetok mesta Banská Bystrica v permanentnom ekonomickom zisku pri zachovaní všetkých zásad odborného, prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Najvyšším kritériom mojej ľudskej činnosti bol vždy pohľad do očí jedného lesného robotníka, ktorý každý večer zamieňal pílu za odborné knihy a ktorý vždy veľmi kriticky sledoval moje počínanie. Je to môj otec. Som rád, že sa do tých očí môžem stále pokojne pozrie.
(zdroj: RO¼NÍCKE NOVINY)