Les a oxid uhličitý. Skutočnosť a mýty
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Sekvestrácia uhlíka sa v súvislosti s čoraz preukázanejšími prejavmi klimatickej zmeny stáva pomerne frekventovaným výrazom. V tomto spojení sekvestrácia znamená „uskladnenie“ atmosférického uhlíka do vegetácie a pôdy. Čím viac uhlíka bude v ekosystémoch, tým menej ho bude v atmosfére. Aký potenciál na sekvestráciu uhlíka majú lesy a ako ho môže ovplyvniť spôsob manažmentu je stále predmetom výskumu, ale aj veľmi emotívnych diskusií nielen na sociálnych sieťach, dokonca aj v renomovaných vedeckých časopisoch. Toto je úvod článku doc. Ing. Petra Fleischera, PhD. z Katedry integrovanej ochrany lesa Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý zverejníme v rubrike Téma v októbrovom vydaní časopisu LES & Letokruhy.
Dnes sa na portáli Lesmedium.sk venujeme tejto téme odborným článkom zo zahraničia, ktorý nám sprostredkoval P. Fleischer. Uvádza sa v ňom, že vzťah lesov a CO2 sa dá interpretovať na rôznej úrovni odbornosti. Čím jednoduchší koncept, tým viac úskalí nesprávnej interpretácie. Podľa analýzy odborných textov, určených na vzdelávanie, možno rozlíšiť šesť typov interpretácie vzťahu LES – CO2 (Bouchard, 2018).
Lesy filtrujú CO2 z atmosféry
Motto: Lesy fungujú ako filtračný systém a zbavujú vzduch „zlého“ CO2 a iných nežiadúcich látok. Lesy skutočne znižujú koncentráciu CO2, ale mechanizmus je iný ako filtrácia. Tento koncept neuvádza, že poškodené lesy sa stávajú zdrojom CO2. Navodzuje dojem, že CO2 z atmosféry odoberajú len lesy a nehľadá odpoveď na otázku, prečo to lesy robia.
Lesy absorbujú a ukladajú CO2
Tento koncept vníma lesy ako špongiu, ktorá nasáva a ukladá CO2 z atmosféry a považuje tento proces za trvalý. Nevytvára predstavu, že lesy „zlikvidujú“ CO2, poukazuje na význam lesov pre viazanie CO2 a takisto neodpovedá na otázku prečo.
Les CO2 neukladá (do zásoby na neskoršie použitie), ale mení na iné chemické látky na báze uhlíka, ktoré sú nutné pre jeho život, napr. tvorba dreva a listov. Uhlíkové látky (=organická hmota) tvorí spolu s vodou podstatnú časť hmotnosti stromu. Takáto interpretácia navodzuje predstavu, že „absorbovaný“ CO2 je viazaný v strome až do jeho odumretia. V skutočnosti je viacej mechanizmov, ako strom uvoľňuje CO2 späť do atmosféry, keď je strom živý (metabolizmus cukrov v bunkách, opad listov a pod.). Tento koncept ignoruje funkciu ostatných zelených rastlín pri viazaní CO2 z atmosféry.
Lesy sú pľúca planéty
Koncept prirovnáva lesy (hlavne tropické) k pľúcam, ktoré umožňujú planéte dýchať. Navodzuje predstavu, že lesy čistia atmosféru tak, že absorbujú CO2 a vydychujú kyslík. V skutočnosti pľúca živočíchov robia presný opak a toto rozšírené prirovnanie je len metafora.
Koncept upozorňuje na výmenu plynov (CO2 a O2), Navodzuje predstavu, že lesy nahradzujú CO2 kyslíkom, alebo ho dokonca „vyrábajú“ a hrozí nedostatkom O2 pre ľudstvo. Nepoukazuje na fakt, že za prístupu svetla rastlinné bunky prijímajú CO2 a uvoľňujú O2, ale bez svetla prijímajú O2 a uvoľňujú CO2. Koncept opäť neodpovedá na otázku prečo, nezdôrazňuje fakt, že lesy akumulujú veľké množstvo uhlíka a nespomína význam ostatnej vegetácie pre redukciu CO2 v atmosfére.
Za prítomnosti slnečného svetla menia zelené rastliny CO2 na vodu a cukry
Koncept vychádza z podstaty fotosyntézy. Na rozdiel od predchádzajúcich interpretácií zdôrazňuje dôvod, prečo rastliny absorbujú CO2 a čo sa stane z CO2 v rastline (súčasť C6H12O6 - cukrov). CO2 a H2O poskytujú viac O2 ako sa zužitkuje pri tvorbe cukrov a preto sa O2 uvoľňuje ako „odpad“. To je dôvod, prečo rastliny uvoľňujú kyslík.
Základ pre pochopenie vzťahu les a CO2 musí byť doplnený o fakt, že fotosyntézou vytvorené cukry sú zdrojom potravy (cukor = energia) aj pre samotné rastliny a pri rozklade („spaľovaní“) cukrov sa uvoľňuje energia, CO2 a voda, a spotrebuje sa kyslík. Koncept nezdôrazňuje, že väčšina cukrov (asimilátu) sa nevyužíva na energetické zabezpečenie samotnej rastliny, ale aj na tvorbu ďalších molekúl organických látok ako sú škrob, bielkoviny, tuky, celulóza, lignín a iné.
Zelené rastliny tvoria biomasu, živočíchy a rozkladače ju rozkladajú
Zelené rastliny sú jediné organizmy, ktoré vďaka slnečnej energii môžu vytvoriť biomasu. Výnimkou sú mikroorganizmy v sírnych podmorských výveroch, ktoré namiesto O2 používajú síru (relikty).
Lesy sú veľkým úložiskom uhlíka
Lesy obsahujú veľké množstvo biomasy, ktorá je bohatá na uhlíkové látky a uhlík pochádza výlučne z atmosférického CO2, zachyteného asimilačnými orgánmi a transformovaného na cukry (asimilát). Úložiskom uhlíka sa označuje všetko, čo je schopné zachytiť veľké množstvo uhlíka z atmosféry a premieňať uhlík z jednej formy na inú.
Premena biomasy na CO2 je možná, ak cukry boli metabolizované (strávené) rastlinou, alebo živočíchom, pričom sa uvoľnila uložená energia, mŕtva biomasa bola rozložená rozkladačmi za účelom získania potravy (energie) a požiarom. V typickom lese je viac uhlíka viazaného ako uvoľneného, veľké množstvo uhlíka sa nachádza v pôde (humus).
Jozef Marko