Kúrenie drevom zvýšilo počet krádeží v lesoch
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Z roka na rok stúpajúce ceny energií nútia ľudí z chudobnejších regiónov Slovenska znovu sa vraca ku kúreniu drevom. Nie všetci si ho však kúpia.
"Krádeže dreva sú dlhodobo našou nočnou morou. Presné čísla o spôsobených
škodách nemáme, avšak je isté, že ide rádovo o milióny korún," povedal ČTK
hovorca Lesov SR Peter Gogola. V Slovenskom raji vyčíslili škody spôsobené
za vlaňajšiu zimu na takmer 4,7 milióna korún, uviedol pre ČTK riaditeľ
správy národného parku Dušan Bevilaqua.
Tieto škody však vraj nemožno porovna s predchádzajúcimi rokmi. Ochranári
totiž vlani po prvý raz počítali podľa nového zákona celospoločenské
škody, ktoré sú oveľa vyššie ako škody spôsobené na samotnej drevnej hmote.
"V roku 2005 za krádeže podľa takzvaného farmárskeho zákona odsúdili
slovenské súdy 6080 ľudí," povedal ČTK hovorca ministerstva spravodlivosti
Michal Jurči. Pripomenul, že okrem dreva sa kradnú aj rôzne
poľnohospodárske plodiny.
So zlodejmi dreva majú problémy nielen štátne aj súkromné lesy. Počet krádeží je vysoký najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosou, napríklad na východe, ale aj na juhu stredného Slovenska, kde ich ročne zaznamenajú desiatky. Riaditeľka O dštepného závodu Lesov SR v Rimavskej Sobote Beáta Juríčková hovorí, že na nimi spravovanom území na ploche 30-tisíc hektárov zaznamenali v tomto roku už zhruba 50 krádeží dreva. Z nich sa podarilo zisti 15 páchateľov.
„Poslednú krádež sme mali len pred niekoľkými dňami, keď nám zlodeji vypílili a odniesli sedem veľkých dubov s priemerom okolo osemdesiat centimetrov. Spôsobili nám tým škodu vo výške 180-tisíc korún,“ povedala B. Juríčková.
Podľa nej za väčšinou z objasnených krádeží stáli takzvaní menší zlodeji, ktorí drevo kradnú pre svoju spotrebu, občas sa však podarí zisti aj priekupníkov s drevom, ktorí pri krádežiach postupujú organizovane. „Krádežíby zrejme bolo aj viac, keby sme v lesoch nemali ochrannúslužbu. Úzko spolupracujeme aj s políciou a v rámci prevencie proti krádežiam často organizujeme ochranárske akcie,“ dodala B. Juríčková.
Zlodejov dreva majú aj v mestských lesoch, napríklad v Tisovci, kde spravujú lesy na ploche 2 300 hektárov. Primátor mesta Peter Mináč hovorí tiež o desiatkach krádežídreva za rok. „Aby sme zlodejom sažili pohyb v lesoch, vybudovali sme v nich rampy. Niektorých zlodejov však neodrádza ani to,“ poznamenal P. Mináč.
Drevo kradnú najmä ľudia, ktorí ním vykurujú svoje domy. Starosta obce Jesenské v Rimavskosobotskom okrese Zoltán Feledy uvádza, že drevom u nich vykuruje svoje domácnosti asi 20 percent obyvateľov. Najmä miestni Rómovia na vykurovanie iným spôsobom ani neprešli, pribúdajú podľa neho prípady aj medzi ľuďmi, ktorí nie sú sociálne odkázaní a prechádzajú na kombinované vykurovanie. „Svoje domácnosti vykurujú podľa potreby buď elektrinou, plynom, alebo pevným palivom,“ dodal Z. Feledy.
Samotné palivové drevo je vlastne odpadom pri ažbe, alebo manipulácii. V prípade Lesy SR predstavuje asi 3,5 percenta z celkovej ročnej produkcie, štátny podnik tak dodáva na trh asi 100.000 kubíkov palivového dreva ročne.
Vlani Lesy SR získali za predaj palivového dreva viac ako 53 miliónov korún
pri priemernej cene 540 korún za kubický meter. Za prvých devä mesiacov
tohto roku dosiahli tržby viac ako 47 miliónov korún. Priemerná cena za
kubík však oproti vlaňajšiemu roku vzrástla o 132 korún, na 672 Sk.
(ČTK, 25.10. + Pravda, 7.10.2006)