Krízový manažér

   Od jari šéfujete ozdraveniu zadlženej lesnícko-drevárskej skupiny Less&Timber, najväčšieho podniku českého biznisu s drevom. Čo rozhodlo, že si jeho českí veritelia vybrali práve vás?

- Asi moje širšie skúsenosti. Ešte pred pôsobením v lesníctve som pracoval vo viacerých slovenských bankách, kde som mal na starosti problémové pohľadávky.
   A po práci v lesníctve som reštrukturalizoval aj nadväzujúce drevárske podniky. Pre veriteľov, ktorým Less&Timber dlhoval jeden a pol miliardy českých korún, som bol asi správnym človekom.

Keď prídete do problémovej firmy, na aké kľúčové opatrenia sa zameriavate?

- V zadlžených podnikoch prichádzate vždy do nepohody.
   Navyše každý špecializovaný biznis je svojím spôsobom uzavretý do seba. Preto kľúčové je predostrieť tomuto prostrediu – a aj v ňom presadiť – nový, nezaťažený pohľad zvonku. Pre mňa je tiež prioritou všade robiť len slušnú robotu a nepokračovať v hriechoch podniku.
   Presadzujem iba záujmy samotnej firmy a nestrpím žiadne bočné záujmy niekoho z jej vnútra. Zdá sa to triviálne, ale, žiaľ, na Slovensku ešte mnoho problémov vo firmách vyplýva z nekorektného správania manažérov. A je jedno, či manažér klame majiteľa alebo obchodných partnerov. Na konci to má na firmu vždy len negatívny vplyv.
   A takí nie sú len v štátnych, ale aj v súkromných firmách. Ja s takýmito ľuďmi nikdy robiť nechcem. Dobrý manažérsky tím je pre úspech kľúčový.

Ako budujete v oslabených firmách dobré tímy?

- Jedna cesta je vymiesť všetkých, ktorých vo zverenej firme nájdete, preč a držať stratégiu – vy ste firmu dostali tam, kde teraz je, a preto musia prísť úplne noví ľudia.
   Druhá stratégia je pokúsiť sa pracovať s pôvodnými ľuďmi.
   Lebo hlavne strední manažéri potenciál majú, len neboli doteraz správne vedení. Ja som spravil v rôznych firmách oboje. Po skúsenostiach viem, že najlepšie je získať si dôveru stredného manažmentu, ktorý už vo firme pôsobil.
   Tí ľudia majú skúsenosti z daného špecializovaného biznisu a ich výkonnosť bola často limitovaná iba tým, že boli frustrovaní z nedostatku príležitostí na normálnu robotu. Podstatná je aj komunikácia s majiteľmi.
   Krízový manažér s nimi musí hovoriť vždy na rovinu. Bez ohľadu na dôsledky.
  

Čo to konkrétne znamená?

- Majitelia musia od krízového manažmentu počuť a aj prijať, v čom robili donedávna chybu a čo treba zmeniť.
   Aj v Less&Timber má jeho majiteľ Jan Mičánek za sebou pri postupnom budovaní podniku kus dobrej práce. Je to vizionár, ktorý spoluvytváral koncepciu fungovania celého českého biznisu s drevom. No v istej fáze už bolo chybou, že vo firme nemal silnejšiu oponentúru a nie všetky jeho kroky boli potom optimálne.
   Osobitne firme uškodilo, že v posledných rokoch sa až príliš angažovala v ťažbárskych tendroch českých štátnych lesov. Vyhrávala ich privysokými cenami a tie jej potom kazili ekonomiku.

Pred českým angažmánom ste rok a pol šéfovali v Liptove najväčšej slovenskej píle Rettenmeier Tatra Timber, ktorá sa dostala do problémov po finančných suchotách materskej nemeckej rodiny Rettenmeier.
   To sa vám pílu podarilo stabilizovať za taký krátky čas?

- Už som tam nevidel svoju prítomnosť ako bezprostredne nutnú. Voči bankám i ďalším obchodným partnerom už liptovská píla vystupuje ako stabilizovaný podnik s primeranou ekonomikou.
   Na rozvoj potrebuje nové investície, no tie už môže priniesť len nový, finančne silnejší vlastník. Na predaj je celá skupina Rettenmeier, proces hľadania nového vlastníka už prebieha.
   V Liptove je to už také prešľapovanie na mieste, kedy príde nový pán, tak som sa posunul zasa k novej výzve.

Už dávnejšie ste uviedli, že sa vidíte len v biznise s drevom. Tento sektor však už dlhšie trpí prepadom stavebníctva a končí v ňom jedna firma za druhou. Neťahá vás to naspäť k bankovníctvu či k zdravotníctvu?

- Pozícia bánk je v biznise jedinečná. Peniaze potrebuje každý. Od pána arcibiskupa až po posledného podvodníka. No v súčasnosti to už v bankách nie je také ako pred desiatimi či pätnástimi rokmi, keď som tam pôsobil. Sú už zviazanejšie pevnými pravidlami a manažér tam má menej priestoru na kreatívnosť. Už by ma to tam tak nebavilo. Pre mňa je práve biznis s drevom takým sektorom, ktorý doteraz nevyužil svoje možnosti a dá sa posunúť výrazne dopredu. V stavebníctve, ale aj v iných odvetviach dnes drevo porážajú iné materiály.
   A tak je tu pre nás veľká výzva priniesť na trh úplne nové produkty z dreva, ktoré viac zaujmú spotrebiteľov. Biznis s drevom musí byť kreatívnejší v stavebných konštrukciách i v nábytku. Dnes v podstate všetci v brandži čakajú, ako dopadne nový projekt nemeckej firmy Pollmeier. Snaží sa do stavebníctva zaviesť nosníky z lepeného bukového dreva. Skončila by sa teda éra, keď skoro celé stavebníctvo stojí na ihličnatom dreve a kvalitnejšie listnaté drevo sa ťažko predáva.

Pred rokom ste povedali, že by ste chceli na Slovensku postaviť prvú veľkokapacitnú pílu na listnaté drevo. Platí to ešte?

- Áno. A stále na to hľadáme partnera. Mám už okolo seba ľudí, čo majú peniaze i vzťah k drevu. Na Slovensku nemôžeme stále zotrvávať na tom, čo poznáme. Treba ísť po novinkách, ktoré sa uplatňujú aj vo svete. Máme tu priveľa píl na ihličnaté drevo, no kvalitné bukové drevo sa vyváža alebo končí v celulózkach.
   Listnaté drevo v stavebníctve je naozaj veľkou výzvou, lebo svojou vyššou tvrdosťou môže v prípade úspechu konkurovať aj oceli a betónu.
  
   Mali by sa podľa vás lesy privatizovať? Teda nie samotné lesné pozemky, ale prevádzkové podniky, čo ich spravujú?

- Skúsenosti zo sveta hovoria, že ak štát dá svoje lesy do prevádzky na základe dlhodobých koncesií súkromným firmám, tie sú efektívnejšie. Neviem si však predstaviť, že sa slovenskí politici odstrihnú od vplyvu na využívanie štátnych lesov.
   Privatizácia lesov je ešte oveľa citlivejší problém. Navyše o ne nemusí byť ani taký záujem, ako by sa zdalo. Keď sa privatizovali nemecké štátne lesy, záujem bol hlavne o tie s poľovnou a nie produkčnou hodnotou.

Nemali ste problém povedať, že počas druhej Dzurindovej vlády ste zo štátnych lesov odišli kvôli tlaku politikov na získavanie poľovných revírov. Či to, že zdravotnú poisťovňu Apollo ste opustil po tom, čo na ňu začal mať vplyv Juraj Široký. Nebojíte sa kritizovať prepojenia politiky s biznisom?

- Moja otvorenosť sa asi opiera o filozofiu, ktorej sa držím, že s biznisom či politikou ma vždy spája iba práca, no nie hriechy.
   A myslím si, že kto hriechy nepácha, môže byť kritickejší aj k hriechom iných.
 
   Čo považujete za svoj najväčší manažérsky úspech?

- Že sa mi podarilo presvedčiť ten veľmi konzervatívny lesnícky sektor v štátnych Lesoch SR, že sa to všetko dá robiť aj inak. Po mojom odchode sa zasa mnohé vrátilo späť, no chrobák v hlave radových lesníkov zostal a už vnímajú veci inak. Viaceré dobré veci sa zachovali. Napríklad sme tam úspešne rozbehli produkciu lesnej štiepky pre malé regionálne teplárne, ktoré vykurujú mestá lacnejšie, ako keby mali ďalej plyn. A ani pohľadávky štátnych lesov voči klientelistickým firmám sa už nehromadia tak ako voľakedy.

Čo nevyšlo a hnevá?
   - Spätne aj v lesníctve mi je asi ľúto, že som tam bol vo všetkom až taký prísny. Lebo potom sa mi nepodarilo cez politikov pretlačiť hlavný cieľ – komplexnú transformáciu Lesov SR. Spätne si hovorím, že som mohol byť na štarte trocha prefíkanejšie mäkší, no v cieli by som pre štátne lesy dosiahol oveľa väčšie pozitíva. A vo finále by sme tie zadlžené píly od Lesov SR aj tak odstrihli.  

(Zdroj: Trend, 22.8.2013, krátené)