Kone z Muránskej planiny

Stredisko chovu koní (SCHK) v Dobšinej je zamerané na chov chladnokrvných koní plemena norik muránskeho typu. „Účelom chovu je produkcia kvalitných, ľahko ovládateľných koní, použiteľných v lesnej prevádzke pri približovaní dreva, v poľnohospodárstve, agro- a lesoturistike a produkcia plemenných žrebcov pre krajinský chov. Norik je kôň stredne veľkého rámca s dobrým osvalením. Je to pracovitý a dobre ovládateľný kôň, s dobrým temperamentom a charakterom,“ konštatoval Ing. Vladimír Šmelko, vedúci SCHK Dobšiná.

   Ako uviedol, spôsob pastevného odchovu koní je predpokladom ich výbornej pohyblivosti a obratnosti pri práci v lese. Žriebätá už od veku 6 až 8 týždňov chodia na pastvu vzdialenú niekoľko kilometrov v ažkom horskom teréne. Mladé kone vo veku jedného až štyroch rokov sú v období od polovice mája do konca októbra na vonkajších pastvinách. Takéto náročné podmienky odchovu zvyšujú odolnos organizmu a prispievajú k dobrému rastovému vývinu.
   Kone z SCHK Dobšiná sa pravidelne zúčastňujú na rôznych výstavách, kde dosahujú popredné umiestnenia. „Agrokomplexu sa zúčastňujeme každý druhý rok – tentoraz sme tam mali tri kobyly a žrebca z nášho odchovu. Každým rokom máme účas na medzinárodnej výstave koní v Trenčíne; ako hostia sa angažujeme v Pardubiciach na podujatí Kone v akci, ale chodíme i na Deň stromu v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline či do Nitry na Lignumexpo,“ uviedol V. Šmelko.

   V histórii najúspešnejším chovateľským obdobím boli 90. roky, o čom svedčí uznanie šľachtiteľského chovu koní plemena norik muránskeho typu v roku 1995 a vyhlásenie chovu za génovú rezervu norika muránskeho typu a udelenie štatútu chráneného chovu v roku 1997, ako aj ocenenia z výstav. V súčasnosti sa celkový počet chovaných koní pohybuje okolo 200 kusov, z toho je 44 plemenných kobýl a 5 žrebcov. Za celú produkciu chovu koní na Muráni bolo vyprodukovaných a odpredaných viac ako 3-tisíc mladých koní.   

Chovateľský program norika muránskeho typu sa riadi Štatútom plemennej knihy tohto plemena. Chovným cieľom je chladnokrvný kôň dospievajúci v štvrtom až piatom roku, stredne veľkého obdåžnikového rámca, s dobrým osvalením. Hlavu má ažšiu, s výrazným okom, stredne dlhým krkom, s mierne výrazným kohútikom. Hrudník má priestranný, stredne hlboký, dlhší a oválny, panvu oválnu, zadok sklonený. Je to kôň silný, kostnatý, suchý, s pevnými a pružnými kopytami. Norik muránskeho typu je pracovitý kôň primeraného temperamentu, dobrého charakteru a dobre živiteľný. Vhodný je najmä pre horské oblasti.
   Pred zaradením do plemenitby musia jedince absolvova výkonnostné skúšky, ktoré pozostávajú z hodnotenia exteriéru a výkonnosti. Pri posudzovaní exteriéru sa hodnotí najmä plemenný typ, pohlavný výraz, telesná stavba a celkový súlad koňa. Pri posudzovaní výkonnosti sa oceňuje predovšetkým charakter, konštitučná tvrdos, temperament, ochota k práci, korektnos a pravidelnos chôdze a ovládateľnos.

Prax ukázala, že pri približovaní dreva v strmých, ažko prístupných terénoch s veľkým výškovým prevýšením, kde sa vyžaduje obratnos a odolnos voči nepriaznivým podmienkam, je najlepšie využiteľný kôň norický.
   Využitie koní v lesnom hospodárstve má svojich odporcov i zástancov. Faktom však zostáva, že napriek vysokému stupňu mechanizácie nie je možné priblíži modernými mechanizačnými prostriedkami všetku vyaženú drevnú hmotu. Súvisí to predovšetkým s terénnymi a klimatickými podmienkami. Boli, sú a aj budú ažko prístupné terény, kde jediným možným variantom približovania dreva bude použitie konských záprahov.

   V súčasnosti je v lesníctve vysoko preferované prírode blízke obhospodarovanie lesov, jemnejšie výchovné a obnovné postupy a využitie koní je tam prioritné. Podľa slov V. Šmelka na Slovensku kvôli prírodným podmienkam treba ročne priblíži koňmi 8 až 10 percent všetkého vyaženého dreva. Význam chladnokrvných koní bude narasta aj pri približovaní dreva v chránených oblastiach a národných parkoch. Kôň sa dokáže obratne pohybova na strmých svahoch, na rozbahnenom teréne, zľadovatených miestach. Vykonáva prácu v podmienkach pre traktor nevýhodných a pritom neprodukuje s prírodou nezlučiteľné znečistenie prostredia.

   Starostlivos o kone je špecifickou oblasou. Vyžaduje si celého človeka, nehladiaceho na svoj voľný čas, človeka, ktorý vykonáva svoju prácu s láskou a úctou k nemému tvorovi, ktorý sa mu za to odvďačuje svojou obetavou prácou. Ostáva otázkou či objednávatelia prác pre konské poahy budú ochotní zaplati za prácu v sažených podmienkach primeranú cenu a či vieme vytvori zodpovedajúce podmienky pre chovateľov koní. Tieto dva aspekty sú vzájomne prepojené. Ak nebudú v súlade, môže dôjs k dvom extrémnym situáciám – ľudia budú ochotní pracova s koňmi, ale nebudú kone, alebo budú kone a nebudú ľudia ochotní a schopní sa venova tejto práci.

 
   Chov koní na Veľkej Lúke na Muráni vznikol v roku 1950. Podnetom k jeho založeniu bola potreba produkcie koní pre lesné hospodárstvo a armádu. Pretože toto stredisko nebolo kapacitne postačujúce na odchov potrebného počtu koní, do roku 1956 sa vybudovali ďalšie štyri strediská – Paseky, Dobšinská ¼adová Jaskyňa, Dobšiná a Betlanovce. Dnes je chov sústredený v dvoch strediskách – v Dobšinej a Veľkej Lúke pri Muráni. Počas svojej existencie je pre žrebčín charakteristická niekoľkonásobná zmena chovného cieľa ako výsledok meniacich sa požiadaviek na exteriér a úžitkovos ažných koní zo strany lesných závodov. SCHK Dobšiná má dva hospodárske dvory. V Dobšinej sú ustajnené plemenné žrebce, plemenné kobyly so žriebätami do odstavu a kobyly od jedného roka do predaja, resp. zaradenia do stáda matiek. Na Veľkej Lúke sú ustajnené žriebätá od odstavu do jedného roka bez rozdielu pohlavia, a žrebce a valachy od jedného roka do predaja. Prevádzkové objekty a obhospodarované územie je umiestnené v dvoch národných parkoch – v Národnom parku Slovenský raj a Muránska planina. Už sama táto skutočnos vyžaduje od chovateľa realizáciu mimoriadnych opatrení pri zabezpečení chovu koní.

  K propagácii chovu chladnokrvných koní, najmä norika muránskeho typu výrazne prispieva prezentácia chladnokrvných koní prostredníctvom furmanských súaží. Jednotné pravidlá súaží a medzinárodná konfrontácia v rámci Majstrovstiev Európy furmanov spropagovala plemeno norik muránskeho doma i v zahraničí. V neposlednom rade uznaná chovateľská organizácia má možnos testova výkonnos jednotlivých koní ako vyšší stupeň kontroly úžitkovosti. Z predstaviteľov koní tohto plemena bol svojho času za najsilnejšieho koňa Slovenska pokladaný plemenný žrebec 3615 Eros. Jeho charakter a prístup k ažkému ahu boli nezabudnuteľným zážitkom.

(Roľnícke noviny, 16.9.2010)