Komentár: Zmena klímy, reakcia veľkých mäsožravcov a väčšia pravdepodobnosť konfliktov s ľuďmi

V tejto nepriaznivej situácii sa ocitli aj veľké mäsožravce, ktoré sú dôležité pre ekosystémy z mnohých dôvodov. Sú vrcholom potravinového reťazca, pretože sú považovaní za najvyšších spotrebiteľov energie vo väčšine ekologických komunít (del Rio at el., 2001). Keď sa pozrieme pozornejšie na veľké mäsožravce, môžeme pozorovať veľkú rozmanitosť v otázke biotopov, potravy a špecifického správania. A to môže spôsobovať ich rôzne reakcie na rýchlo meniacu sa klímu. Výskumníci vo svojich prácach dospeli k jednoznačnému záveru, že je nevyhnutná strata mnohých druhov mäsožravcov v dôsledku ich rozsiahlych požiadaviek na vhodný biotop (Karssene et al., 2017).

Vedci podľa dostupnej literatúry o potenciálnych reakciách veľkých mäsožravcov na zmenu klímy vo svete skúmali reakcie druhov na nasledujúcich úrovniach: biotop, potrava a správanie. Výsledky sú zhrnuté v nasledujúcich riadkoch s odpoveďami na nasledujúce tri otázky:

Dochádza k zmene vhodnosti biotopu k horšiemu a môže globálne otepľovanie ovplyvniť rozsahy rozšírenia druhov?

V rôznych nadmorských výškach sa očakávajú aj do budúcnosti rôznorodé klimatické vplyvy hlavne preto, že vysoké nadmorské výšky sú náchylnejšie na rýchlejšie otepľovanie, čo znamená, že tieto oblasti ktoré bývajú biotopmi veľkých mäsožravcov sa budú meniť oveľa rýchlejšie ako tie v nižších nadmorských výškach (Pachauri et al., 2014). Vedci predpokladajú, že zmeny vo vhodnosti a dostupnosti biotopov majú potenciál negatívne ovplyvniť väčšinu druhov.

Môže zmena klímy vyvolať zmeny v potrave veľkých mäsožravcoch?

Jedinci (korisť), ktorí sú potravou veľkých mäsožravcov môžu byť tiež ovplyvnení klimatickými zmenami. Zažívajú a je predpoklad, že zaznamenajú výrazné zmeny vo svojich biotopoch a zdrojoch, čo v konečnom dôsledku bude znamenať ovplyvnenie reakcie mäsožravcov (Hebblewhite et al., 2014). Vedci predpokladajú, že sa veľké mäsožravce stanú pasívnymi a prispôsobia sa okolnostiam v dôsledku všeobecného zníženia dostupnosti preferovanej koristi.

Môže zmena klímy ovplyvniť správanie veľkých mäsožravcov, čo môže naopak negatívne ovplyvniť ich prežitie a mieru reprodukcie?

Vedci poukazujú na skutočnosť, že pri sledovaní presunov koristi a zvyšujúcich sa teplôt, môžu medzi najviditeľnejšie zmeny v správaní veľkých mäsožravcoch patriť zmeny ich pohybu a zmeny denných rytmov, ktoré sa prebiehajú v ich tele (Penteriani et al. 2019) a tiež teplotné zmeny môžu zmeniť otázku hibernácie napr. u nášho medveďa (González‐Bernardo et al., 2020). Klimatické zmeny nútia niektoré veľké mäsožravce hľadať si nové biotopy, čo v konečnom dôsledku môže vyústiť a už aj vyúsťuje do ich konfliktu s ľuďmi.

Pre náš bude dôležité, k akým výsledkom dospeli výskumníci v prípade dvojice veľkých mäsožravcov, ktoré majú svoje biotopy na Slovensku:

Medveď hnedý

Zmeny v biotopoch: Predpokladá sa, že zvyšovanie teploty a výrazné zmeny lesného porastu negatívne ovplyvnia termoreguláciu samcov medveďov, čo im bude brániť v schopnosti zostať v pohode (Pigeon et al. 2006). Očakáva sa, že medvede sa budú premiestňovať do „humanizovanejších“ oblastí (Penteriani et al., 2019).

Zmeny v potrave: Čo sa týka zmeny v potrave, budú musieť medvede prejsť nielen na analogické zdroje potravy, ale aj širší rozsah potravy (Keane et al., 2017, Penteriani et al., 2019; Rodríguez et al., 2007).

Zmeny v správaní: Častejšie sa opakujúca teplejšia jar môžu zmeniť nielen časy hibernácie (Evans et al., 2016), ale aj spôsobovať kratšie doby hibernácie (Pigeon et al., 2016b). Citlivosť medveďa hnedého na zmeny klimatických faktorov počas hibernácie môže negatívne ovplyvniť ich schopnosť vyrovnať sa s globálnymi klimatickými zmenami (Delgado et al., 2018).

Vlk dravý

Zmeny v biotopoch: Aj keď podľa výskumníkov môžeme pozorovať pokles vhodných biotopov v niektorých častiach Európy, vysoko mobilná povaha vlkov však pomôže ich tolerancii voči meniacemu sa prostrediu v dôsledku klimatických zmien (Suel et al., 2018).

Zmeny v potrave: V dôsledku zvýšenia počtu koristi na mnohých miestach sa očakáva zvyšovanie populácie vlka dravého.

Zmeny v správaní: Ako reakciu na znižovanie snehovej pokrývky v jednotlivých regiónoch je možné vidieť, že dochádza k zmenšovaniu veľkosti svoriek vlkov. Nakoľko budú klimatické zmeny aj naďalej meniť vzorce počasia v jednotlivých regiónoch, bude sa správanie vlka pri love meniť.

Druhy s biotopmi náchylnými na značné zmeny pravdepodobne zažijú v najbližších desaťročiach výrazný lokálny pokles (Davis a kol., 2021; Hazra a kol., 2002; Pachauri a kol., 2014). Strata vhodných biotopov a zníženie dostupnosti potravy, ktoré boli predpovedané pre väčšinu veľkých mäsožravcov, môžu primäť tieto druhy k tomu, aby posunuli svoj bežný rozsah distribúcie, aby našli alternatívne zdroje potravy a v dôsledku toho sa presťahovali do oblastí, kde bude väčšia pravdepodobnosť konfliktov s ľuďmi (Penteriani et al. 2019).

Budúce prežitie a zotavenie veľkých šeliem podľa scenárov klimatických zmien bude závisieť od ich schopnosti prispôsobiť sa kombinácii klimatických zmien a faktorov súvisiacich s človekom, ktoré negatívne ovplyvňujú tieto druhy, ako je antropogénna potrava, hustota a dopravné zaťaženie ciest a železníc a rekreačné a priemyselné aktivity (napr. Bischof a kol., 2018; Frank a kol., 2019; Loveridge a kol., 2017; Morales-González a kol., 2020; Penteriani a kol., 2018).

Zväčšujúce sa vzdialenosti medzi vhodnými biotopmi, napr. počas hibernácie, rozmnožovania a jesennej/zimnej potravy, v dôsledku zmien krajiny a otepľujúcej sa klímy môžu ich vystaviť väčším rizikám ako predtým (napr. kolízie s autami, zvýšená spotreba energie), dlhšie vzdialenosti musia prekonať aj medzi ročnými obdobiami napr. (Ashrafzadeh et al., 2022; Penteriani et al., 2019). 

Ing. Ján Krnáč