Komentár: Vznikne veľká koalícia na záchranu lesov?
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Vlastníci a obhospodarovatelia lesov postupne nachádzajú spojencov medzi vidiečanmi, samosprávami a záujmovými združeniami, ktoré pochopili, že ochranárskym presadzovaním bezzásahu na 50 percentách a následne až na 75 percentách výmery deviatich národných parkov je vážne ohrozený rozvoj dotknutých oblastí.
Lenže ohrozené je aj tradičné odvetvie na Slovensku - drevospracujúci priemysel, vytvárajúci najmä na vidieku pre miestnych obyvateľov pracovné príležitosti, takže ľudia z obcí a malých miest v horských a podhorských oblastiach nemusia vďaka práci v lese a s drevom cestovať za prácou mimo domova.
Ohrozené sú disponibilné zdroje drevnej suroviny. A nielen v dôsledku veľkoplošného presadzovania doktríny, hlásajúcej ponechanie prírody na samovývoj, premenu desatiny výmery slovenských lesov na divočinu a popierajúcej význam odborného obhospodarovania pre obnovu, ochranu a záchranu lesov na Slovensku.
Ohrozené sú aj kvôli rozdielnemu chápaniu hospodárenia v lesoch predstaviteľmi takzvaného moderného lesníctva, ktorým napríklad prekážajú v hospodárskych lesoch porastové steny a prevažujúci výskyt smreka aj tam, kde sa prirodzene presadzuje ako optimálna produkčná drevina.
Zdroje dreva zo zdravých a zelených hospodárskych lesov, obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom, sú tak ohrozené kvôli nerešpektovaniu rovnováhy v trojuholníku PRÍRODA – SPOLOČNOSŤ – EKONOMIKA. Nie sme takou bohatou krajinou, aby sme si mohli dovoliť jeden z týchto troch vrcholov ignorovať alebo potláčať jeho význam.
Spracovateľom dreva nemôže na pokoji pridať ani aktuálny postoj najväčšieho lesníckeho subjektu u nás, ktorý s podporou rezortného ministra ohlásil, že mu pochybnosť stačí na to, aby vypovedal všetky rámcové zmluvy na predaj dreva. Iste, pochybovať je správne a hovorí sa, že nikdy o ničom nepochybujú iba hlupáci, ale prijímať vážne manažérske rozhodnutia len na základe pochybnosti nie je ani prezieravé, ani múdre.
Nielen v profesijnom, ale aj osobnom živote predsa platí, že rozhodovať by sme sa mali na základe racionálnych argumentov, preukázaných faktov a v prípade pochybností aj nevyvrátiteľných dôkazov a overených informácií. Každý skúsený človek vie, že v opačnom prípade nás takéto unáhlené rozhodnutia skôr či neskôr „dobehnú.“
Otázka znie, či už nedozrel čas, aby sa spojili všetci tí, ktorí nechcú byť dobehnutí skupinou ľudí, presviedčajúcich laickú verejnosť napríklad o tom, že pralesmi sú aj lesy, ktoré založili lesníci, že hlucháňovi sa darí aj medzi suchármi a že príroda si poradí so všetkým najlepšie úplne sama.
Myslím, že ten čas na vznik veľkej koalície na záchranu slovenských lesov už dozrel.
Jozef Marko