Komentár: V Česku a Poľsku môžu byť vypustené do prírody umelo odchované hlucháne, na Slovensku nie

„O úspešnej akcii informujú Lesy ČR na svojej stránke. Hlucháň hôrny patrí medzi veľmi vzácne živočíšne druhy. V Českej republike žije nie veľmi početná populácia len na Šumave a vďaka odchovni Lesov ČR sa rozširuje v Beskydách. Podnik počas šiestich posledných rokov vypustil do prírody 73 hlucháňov vrátane tohtoročných štrnástich. Okrem odchovne na Řepčonke vybudovali Lesy ČR v masíve Trávny aklimatizačné voliéry,“ píše časopis Poľovníctvo & Rybárstvo. Link na celý článok zverejňujeme pod týmto komentárom.

V časopise LES & Letokruhy sme sa venovali téme účinnej záchrany a aktívnej podpory populácie hlucháňa hôrneho v minuloročnom letnom dvojčísle. Uverejnili sme v ňom niekoľko článkov o tejto problematike s odbornými stanoviskami, zaujímavými rozhovormi a inšpirujúcimi skúsenosťami zo zahraničia.

So zástupcom neziskovej organizácie Domus tetraonis (Domov hlucháňa) a predsedom Poľovníckej spoločnosti Pleš, ktorá má prenajatý Poľovný revír Červená Skala, Ing. Miroslav Kurišom sme sa stretli na mieste chátrajúceho areálu bývalej odchovne hlucháňa hôrneho na Červenej Skale. Neziskovka mala pripravený projekt výstavby nového, moderného areálu na umelý odchov hlucháňa hôrneho na tomto mieste za 1,2 mil. eur.

Ing. Kuriš pri príprave projektu navštívil úspešné umelé odchovne v Poľsku a Česku. Potreboval však podporu štátu. Envirorezort ale projekt odmietol podporiť a pre časopis LES & Letokruhy vysvetlil svoj postoj v tomto stanovisku: „Ministerstvo nepodporuje žiaden umelý chov chránených živočíchov. Poslaním rezortu je ochrana biotopov v ich prírodnom prostredí, a nie zakladanie chovných fariem. Odchovne neriešia problém záchrany hlucháňa.

Tomu by mal pomôcť Program záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 – 2022,  ktorý sa zaoberá ochranou hlucháňa hôrneho v prirodzenom prostredí. Umelý chov považuje envirorezort za poslednú možnosť jeho ochrany. Treba uchrániť tento vzácny druh v jeho prirodzenom prostredí, a to aj tým, že sa v jeho hniezdiskách zastaví nadmerná ťažba. Tak sa ukončí úbytok, resp. fragmentácia biotopov hlucháňa.

Je ale pravdou, že sa na ministerstvo životného prostredia obracajú aj ľudia, ktorí by radi získali eurofondy, alebo iný druh podpory na podobnú „ochranu hlucháňa“, alebo iných chránených živočíchov. Chovanie chránených druhov ex situ je ale zložitou odbornou aj právnou otázkou, ktorou by sa – v krízovej situácii - mohla zapodievať Štátna ochrana prírody SR. Súčasné ciele pri záchrane hlucháňa ale chovné farmy nevyriešia.“

Takže v susedných krajinách umelý odchov hlucháňa ako prostriedok záchrany a podpory jeho populácie možný je, na Slovensku nie. Nehovoriac už o ďalšej podmienke zachovania výskytu hlucháňa v slovenskej prírode, ktorou je tlmenie početnosti jeho predátorov, najmä kún, líšok a krkavcov. Aj tomuto problému sme sa venovali vo vydaní časopisu LES & Letokruhy 7-8/2021.

Odvtedy sa však nič nezmenilo. Ochranári odmietajú pochopiť, že druhová ochrana neznamená, že budeme všade chrániť všetky druhy živočíchov. Namiesto toho stále servírujú verejnosti floskulu o tom, že za zníženie populácie hlucháňa môžu lesníci a štandardné, trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. Pritom práve vďaka aktívnemu manažmentu lesných biotopov s cieleným vytvorením optimálnych životných podmienok pre hlucháňa hôrneho sa tento krásny vták vracia na miesta, ktoré pred časom kvôli kalamitám opustil. Aj o takýchto príkladoch v kremnických mestských lesoch, v štátnych lesoch na Muránskej planine a v cirkevných lesoch Spišského biskupstva sme už v časopise LES & Letokruhy písali.

Jozef Marko

Českí lesníci vypustili do Beskýd 14 odchovaných hlucháňov (pluska.sk)