Prihlásiť

Komentár: Skutočne má návrat vlka pozitívny účinok na zníženie hustoty populácie vysokej zveri?

Pri pohľade na suchozemské ekosystémy, ktoré sú súčasťou základnej jednotky prírody môžeme pozorovať, že sú formované vzájomným pôsobením procesov zhora nadol a zdola nahor. Čo sa týka rozsahu kontroly zhora nadol veľkými mäsožravcami, závisí od environmentálnej produktivity. V prípade veľkých, relatívne nenarušených ekosystémov, boli početné účinky vyvolané mäsožravcami na populácii raticovej zveri preukázané.

Doporučený Ilustračné foto: Ing. Ján Zamborský Ilustračné foto: Ing. Ján Zamborský

Nejasnosti okolo podobnej úlohy mäsožravcov v systémoch ovládaných ľuďmi neboli doteraz dostatočne preskúmané. Táto situácia viedla k tomu, že snahy o ochranu vlka boli a ešte stále sú spojované s názorom predloženým laickej verejnosti, že prítomnosť vlka zabezpečí znižovanie populácie raticovej zveri v Európe.

Nedávno publikovaná medzinárodná štúdia v časopise Journal of Applies Ecology, spracovaná ekológmi voľnej žijúcej zveri z Univerzity vo Freiburgu skúmala faktory, ktoré ovplyvňujú populáciu jelenej zveri v určitej oblasti. Výskumníci vo svojej práci zhromaždili údaje o hustote populácie jelenej zveri z viac ako 492 študijných miest v 28 európskych krajinách. Zistili, že faktory, ktoré preukázateľne ovplyvňujú hustotu raticovej zveri, sú nasledujúce:

  • Index čistej primárnej produktivity ako ukazovateľ dostupnosti potravy (Melis et al., 2009; Oksanen et al., 1981).
  • Prítomnosť veľkých šeliem (vlk sivý, rys európsky, medveď hnedý) (Jedrzejewska & Jedrzejewski, 2005; Ripple et al., 2014).
  • Poľovníctvo (lov zveri) ako nástroj managementu, ktorý môže potlačiť hustotu populácie jelenej zveri (Hothorn & Müller, 2010)
  • Index ľudského vplyvu ako meradlo činností využívania pôdy človekom, ktoré zahŕňa infraštruktúru, zastavané plochy a využitie pôdy, a teda slúži ako ukazovateľ vplyvu ľudskej činnosti na krajinu zdrojov.

Ľudské aktivity v oblasti využívania pôdy môžu podporiť nárast hustoty populácie raticovej zveri, a to pozitívnym prispievaním ku kŕmnej biomase a produktivite prostredníctvom produkcie krmovín, lesníctva a zvyšovania pasienkov (Haberl a kol., 2007; Muhly a kol., 2013).

Boli vyjadrené obavy z kaskádového vplyvu raticovej zveri na krajinu vegetácia (Côté et al., 2004; Demarais et al., 2012) a šírenie chorôb (Gortázar et al., 2007) takých, že silný poľovnícky tlak sa často považuje za nevyhnutný.

  • Funkčná úloha veľkých šeliem (Kuijper et al., 2019).
  • Stav ochrany študovanej lokality, ktorý súvisí s prirodzenosťou a množstvom ľudských zásahov v oblasti (pozri van Beeck Calkoen et al., 2020).

Súčasne boli do štúdie zahrnuté aj kritické faktory - percento pokrytia stromami, letné sucho a drsnosť zimy - ovplyvňujúce prežitie raticovej zveri (Borowik a kol., 2013; Forchhammer a kol., 1998).

Nakoľko ľudia ovplyvňujú predátora aj jeho korisť rôznymi spôsobmi, je možné ekologické dopady veľkých mäsožravcov do značnej miery modifikovať. V predmetnej štúdii kvantifikovali interaktívne účinky ľudskej činnosti a prítomnosti veľkých mäsožravcov na hustotu populácie jelenej zveri a ako ich vplyvy ovplyvňovali a menili sa s produktivitou prostredia.

Výsledky ukázali, že pri absencii veľkých mäsožravcov sa hustota jelenej zveri menila pozdĺž gradientu produktivity bez jasného vzoru. Hoci sa zistil lineárny vzťah s produktivitou v prítomnosti všetkých troch druhov veľkých mäsožravcov, nebol tento vzťah štatisticky významný.

Navyše, lov zveri mal silnejší účinok ako prítomnosť všetkých veľkých mäsožravcov pri znižovaní hustoty jelenej zveri a hustota jelenej zveri sa zvyšovala so zvyšujúcou sa intenzitou využívania pôdy človekom. Tento výsledok je v súlade s inými štúdiami, ktoré ukazujú, že lov zveri je často hlavnou príčinou úmrtnosti voľne žijúcej raticovej zveri v Európe (Apollonio et al., 2010), ktoré sú výsledkom aktívneho obhospodarovania raticovej zveri s cieľom znížiť škody spôsobené na porastoch v lesoch a poľnohospodárskej pôde (Hothorn & Müller, 2010).

Táto štúdia poskytuje dôkazy o dominantnej úlohe, ktorú zohrávajú ľudia (t. j. poľovníctvo, činnosti spojené s využívaním pôdy) v porovnaní s veľkými mäsožravcami pri znižovaní hustoty jelenej zveri v európskych krajinách, v ktorých dominuje človek.

Súčasne jej výsledky dávajú do úplne iného svetla prebiehajúcu diskusiu o návrate vlka do strednej Európy. K tomu prof. Dr. Marco Heurich, profesor ekológie a biológie ochrany prírody na Fakulte životného prostredia a prírodných zdrojov Univerzity vo Freiburgu a iniciátor štúdie poznamenáva:

 „Náš výskum ukazuje, že návrat takej veľkej šelmy, akou je samotný vlk, nemá zásadný vplyv na výskyt jelenej zveri. V strednej Európe totiž prevládajú vplyvy človeka jednak nepriamo cez zásahy do biotopu jelenej zveri, ako aj priamo prostredníctvom lovu zveri." 

Okrem toho je úmrtnosť vlkov v krajinách strednej Európy veľmi vysoká, najmä v dôsledku cestnej premávky, čo ešte viac obmedzuje ich vplyv na populácie koristi, konštatuje prof. Dr. Heurich.

Ing. Ján Krnáč

 

Naposledy zmenené: štvrtok, 08 február 2024 06:12
Prečítané: 4047
(7 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

TÝŽDŇOVKA: Nezmysel, hovorí odborník o vodozádržných opatreniach na rozkopaných zvážniciach za 4,5 milióna eur v lesoch na východnom Slovensku

TÝŽDŇOVKA: Nezmysel, hovorí odborník o vodozádržných opatreniach na rozkopaných zvážniciach za 4,5…

Aktuálne

Zobrazenie:16980

V septembri minulého roka zverejnil denník Korzár Gemer informáciu o tom, že Košický samosprávny kraj predstavil projekt na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny...

TÝŽDŇOVKA: Slovensko nie je divočina ani skanzen, ľudia žijú aj na lazoch hlboko v horách

TÝŽDŇOVKA: Slovensko nie je divočina ani skanzen, ľudia žijú aj na lazoch…

Aktuálne

Zobrazenie:10736

Peter Siman má 67 rokov. Narodil sa na lazoch v horách nad Muránskou Zdychavou, ktorá je vzdialená sedem kilometrov od Revúcej...

Útok medveďa na turistu medzi Čičmanmi a Fačkovom: Ak sa u medveďa potvrdí strata plachosti, bude eliminovaný

Útok medveďa na turistu medzi Čičmanmi a Fačkovom: Ak sa u medveďa…

Aktuálne

Zobrazenie:9204

V Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, medzi obcami Čičmany a Fačkov (okres Žilina) včera popoludní v lesnom poraste zaútočil medveď...

Agrorezort: Povolenie mimoriadneho lovu diviačej zveri a ostatnej raticovej zveri v čase ochrany

Agrorezort: Povolenie mimoriadneho lovu diviačej zveri a ostatnej raticovej zveri v čase…

O čom sa píše

Zobrazenie:7909

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa § 72 písm. m) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a...

Od 1. do 15. januára 2025 povolený lov 74 vlkov: Podľa novej vyhlášky na celom území Slovenska

Od 1. do 15. januára 2025 povolený lov 74 vlkov: Podľa novej…

Aktuálne

Zobrazenie:7578

Od 1. januára nadobúda platnosť nová vyhláška, ktorá umožňuje lov vlka na území Slovenska. V sezóne 2025 je lov povolený...

Počas uplynulých dvoch rokoch klesla cena dreva takmer o tretinu: Trend sa láme, koncom roka 2024 ceny opäť narástli približne o päť eur za kubík

Počas uplynulých dvoch rokoch klesla cena dreva takmer o tretinu: Trend sa…

O čom sa píše

Zobrazenie:7420

Týždenník TREND píše, že lesy v súčasnosti zaberajú viac ako dve pätiny rozlohy Slovenska. Krajina je tak najzelenšia od priemyselnej revolúcie...

Hlavné správy

LESOVANIE: Ani pred storočím nevenovali lesníci dostatočnú pozornosť propagácii významu lesníctva

LESOVANIE: Ani pred storočím nevenovali lesníci dostatočnú pozornosť propagácii významu lesníctva

O čom sa píše

Dr. Ing. K. Šiman v časopise ČESKOSLOVENSKÝ LES, ročník IV., 1924 v článku Časové problémy československého lesnictví konštatuje, že ani pred storočím...

Prečítajte si viac
Komentár: Keď lesnícke srdce zaplače...

Komentár: Keď lesnícke srdce zaplače...

Aktuálne

Chcem sa podeliť o skúsenosti, ktoré máme na mestských lesoch v Spišskej Belej v súvislosti s ochranou lesných porastov v priamom susedstve s rómskou osadou Rakúsy...

Prečítajte si viac
Švajčiarsky príspevok takmer 23 miliónov eur pre slovenské národné parky: Rozvoj turizmu, envirovýchovy a zlepšenie biodiverzity

Švajčiarsky príspevok takmer 23 miliónov eur pre slovenské národné parky: Rozvoj turizmu…

Aktuálne

Ministerstvo životného prostredia SR ohlásilo spoločne s predstaviteľmi Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a veľvyslancom Švajčiarskej konfederácie na Slovensku Petrom Nelsonom významnú...

Prečítajte si viac
Vplyv obhryzu na architektúru stromu: Doteraz sa najviac pozornosti venovalo svetelným podmienkam

Vplyv obhryzu na architektúru stromu: Doteraz sa najviac pozornosti venovalo svetelným podmienkam

O čom sa píše

Architektúra stromu bola definovaná ako viditeľné vyjadrenie genetickej základnej rastliny, na ktorej je založená konštrukcia stromu (Hallé a Oldeman; Hallé...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora