Komentár: Skutočne má návrat vlka pozitívny účinok na zníženie hustoty populácie vysokej zveri?
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Pri pohľade na suchozemské ekosystémy, ktoré sú súčasťou základnej jednotky prírody môžeme pozorovať, že sú formované vzájomným pôsobením procesov zhora nadol a zdola nahor. Čo sa týka rozsahu kontroly zhora nadol veľkými mäsožravcami, závisí od environmentálnej produktivity. V prípade veľkých, relatívne nenarušených ekosystémov, boli početné účinky vyvolané mäsožravcami na populácii raticovej zveri preukázané.
Nejasnosti okolo podobnej úlohy mäsožravcov v systémoch ovládaných ľuďmi neboli doteraz dostatočne preskúmané. Táto situácia viedla k tomu, že snahy o ochranu vlka boli a ešte stále sú spojované s názorom predloženým laickej verejnosti, že prítomnosť vlka zabezpečí znižovanie populácie raticovej zveri v Európe.
Nedávno publikovaná medzinárodná štúdia v časopise Journal of Applies Ecology, spracovaná ekológmi voľnej žijúcej zveri z Univerzity vo Freiburgu skúmala faktory, ktoré ovplyvňujú populáciu jelenej zveri v určitej oblasti. Výskumníci vo svojej práci zhromaždili údaje o hustote populácie jelenej zveri z viac ako 492 študijných miest v 28 európskych krajinách. Zistili, že faktory, ktoré preukázateľne ovplyvňujú hustotu raticovej zveri, sú nasledujúce:
- Index čistej primárnej produktivity ako ukazovateľ dostupnosti potravy (Melis et al., 2009; Oksanen et al., 1981).
- Prítomnosť veľkých šeliem (vlk sivý, rys európsky, medveď hnedý) (Jedrzejewska & Jedrzejewski, 2005; Ripple et al., 2014).
- Poľovníctvo (lov zveri) ako nástroj managementu, ktorý môže potlačiť hustotu populácie jelenej zveri (Hothorn & Müller, 2010)
- Index ľudského vplyvu ako meradlo činností využívania pôdy človekom, ktoré zahŕňa infraštruktúru, zastavané plochy a využitie pôdy, a teda slúži ako ukazovateľ vplyvu ľudskej činnosti na krajinu zdrojov.
Ľudské aktivity v oblasti využívania pôdy môžu podporiť nárast hustoty populácie raticovej zveri, a to pozitívnym prispievaním ku kŕmnej biomase a produktivite prostredníctvom produkcie krmovín, lesníctva a zvyšovania pasienkov (Haberl a kol., 2007; Muhly a kol., 2013).
Boli vyjadrené obavy z kaskádového vplyvu raticovej zveri na krajinu vegetácia (Côté et al., 2004; Demarais et al., 2012) a šírenie chorôb (Gortázar et al., 2007) takých, že silný poľovnícky tlak sa často považuje za nevyhnutný.
- Funkčná úloha veľkých šeliem (Kuijper et al., 2019).
- Stav ochrany študovanej lokality, ktorý súvisí s prirodzenosťou a množstvom ľudských zásahov v oblasti (pozri van Beeck Calkoen et al., 2020).
Súčasne boli do štúdie zahrnuté aj kritické faktory - percento pokrytia stromami, letné sucho a drsnosť zimy - ovplyvňujúce prežitie raticovej zveri (Borowik a kol., 2013; Forchhammer a kol., 1998).
Nakoľko ľudia ovplyvňujú predátora aj jeho korisť rôznymi spôsobmi, je možné ekologické dopady veľkých mäsožravcov do značnej miery modifikovať. V predmetnej štúdii kvantifikovali interaktívne účinky ľudskej činnosti a prítomnosti veľkých mäsožravcov na hustotu populácie jelenej zveri a ako ich vplyvy ovplyvňovali a menili sa s produktivitou prostredia.
Výsledky ukázali, že pri absencii veľkých mäsožravcov sa hustota jelenej zveri menila pozdĺž gradientu produktivity bez jasného vzoru. Hoci sa zistil lineárny vzťah s produktivitou v prítomnosti všetkých troch druhov veľkých mäsožravcov, nebol tento vzťah štatisticky významný.
Navyše, lov zveri mal silnejší účinok ako prítomnosť všetkých veľkých mäsožravcov pri znižovaní hustoty jelenej zveri a hustota jelenej zveri sa zvyšovala so zvyšujúcou sa intenzitou využívania pôdy človekom. Tento výsledok je v súlade s inými štúdiami, ktoré ukazujú, že lov zveri je často hlavnou príčinou úmrtnosti voľne žijúcej raticovej zveri v Európe (Apollonio et al., 2010), ktoré sú výsledkom aktívneho obhospodarovania raticovej zveri s cieľom znížiť škody spôsobené na porastoch v lesoch a poľnohospodárskej pôde (Hothorn & Müller, 2010).
Táto štúdia poskytuje dôkazy o dominantnej úlohe, ktorú zohrávajú ľudia (t. j. poľovníctvo, činnosti spojené s využívaním pôdy) v porovnaní s veľkými mäsožravcami pri znižovaní hustoty jelenej zveri v európskych krajinách, v ktorých dominuje človek.
Súčasne jej výsledky dávajú do úplne iného svetla prebiehajúcu diskusiu o návrate vlka do strednej Európy. K tomu prof. Dr. Marco Heurich, profesor ekológie a biológie ochrany prírody na Fakulte životného prostredia a prírodných zdrojov Univerzity vo Freiburgu a iniciátor štúdie poznamenáva:
„Náš výskum ukazuje, že návrat takej veľkej šelmy, akou je samotný vlk, nemá zásadný vplyv na výskyt jelenej zveri. V strednej Európe totiž prevládajú vplyvy človeka jednak nepriamo cez zásahy do biotopu jelenej zveri, ako aj priamo prostredníctvom lovu zveri."
Okrem toho je úmrtnosť vlkov v krajinách strednej Európy veľmi vysoká, najmä v dôsledku cestnej premávky, čo ešte viac obmedzuje ich vplyv na populácie koristi, konštatuje prof. Dr. Heurich.
Ing. Ján Krnáč