Komentár: O vodozádržnách opatreniach v Rajeckej doline a účelnosti použitých, darovaných financií

Novelizáciami ministerstvo životného prostredia a ochranárske inštitúcie nadobúdali stále viac rozhodovacej právomoci a moci vo vzťahu ku všetkým iným, ktorí spravujú alebo využívajú akýmkoľvek spôsobom krajinu. Ba zasahujú do súkromného vlastníctva každého občana, na ktorého pozemku je vyhlásený akýkoľvek stupeň ochrany prírody alebo chránené územie i napriek tomu, že právo súkromného vlastníctva je zakotvené v Ústave SR.

Kto neverí, nech si analyzuje novely ochranárskeho zákona. Z noviel možno vyvodiť podstatu ochranárskeho už zľudoveného hesla: Všetko musí byť ekologické a v súlade so zdravým životným prostredím zachované aj pre budúce generácie. To, čo robia v krajine lesníci, poľnohospodári, lesné spoločenstvá, komposesoráty, urbariáty, poľovníci, chovatelia oviec a kôz, včelári, rybári, záhradkári a iní, robia zle alebo chybne, a pred ich činnosťou treba krajinu chrániť. „A samozrejme, najlepšie chrániť krajinu, zabrániť drancovanie lesov vieme len my, ochranári prírody a ekologickí environmentalisti“.

Do národných parkov sa nalialo veľa zbytočných peňazí len na delimitáciu aby sa naplnili slová J. Budaja: „Národné parky sú spiaca princezná, ktorú treba zobudiť a využiť v prospech rozvoja regiónu“. Naplánované sú „obrovské peniaze na zonáciu“ hoci ešte nie je jasné, prečo konzumentom týchto peňazí by mali byť len ekologickí environmentalisti, ochranári prírody a ochranárske inštitúcie. Aspoň „kvapku“ z tohto množstva peňazí by vedeli účelne využiť aj lesné či pozemkové spoločenstvá, poľovníci, rybári, včelári, chovatelia dobytka, súkromní majitelia pozemkov, obce a urbariáty.

Citované z web stránky neziskovej organizácie Kvapka Rajeckej doliny: „Sme nezisková organizácia Kvapka Rajeckej doliny. Združujeme expertov na hydrológiu, pedológiu, lesníctvo, krajinu a realizáciu vodozádržných opatrení. Naším cieľom je udržať v Rajeckej doline zdravú a pestrú krajinu a pomocou inovatívnych metód prispieť k prirodzenej obnove zásob vody. Spolu s odborníkmi na hydrológiu, pedológiu, lesníctvo Vám predstavíme ukážkovú realizáciu inovatívnych vodozádržných a protieróznych opatrení. Uvidíte inovatívnu metódu jama - hrádza - jama od skúseného bagristu. Ďalej úpravy proti plošnému odtoku vody, vďaka čomu voda vsiakne hlbšie do pôdy a zaistí dostatočné množstvo vody pre nový les, a to predovšetkým v období sucha.“

Nezisková organizácia sa teda vychvaľuje, akých má odborníkov na vodozádržné zariadenia, GIS, hydrológov, ale pritom nevie, že poľná cesta v dĺžke 6 km je líniová stavba, vyžaduje si projektové riešenie v zmysle zákona o lesoch, riešenie ovplyvní desiatky organizácií, spoločenstiev a hospodárenie na lesnom pôdnom fonde. Pri takomto neodbornom zásahu do prírody líniové stavby zrýchľujú soliflukčné procesy a za niekoľko desaťročí tu bude kamenistá pôda.

Teoretické rozbory vodnej erózie

Pôdny povrch podlieha erózii úderom vodných kvapiek a prúdom vody,ktorý uvoľnené pôdne zrná premiestňuje dolu po svahu. Pri krátkodobých prívalových dažďoch povrchový odtok vzniká, ak okamžitá intenzita dažďa je väčšia ako vsakovacia schopnosť pôdy. Vodnú eróziu vyvolávajú prudké a náhle odtoky spôsobené prívalovými krátkodobými dažďami, náhlym topením snehu, silné dlhodobé zrážky. Pre rozbor a návrh protieróznych opatrení (PEO) je v prvom rade poznanie zrážkových a odtokových pomerov na lokalite.

Protierózna ochrana je založená na plošnom zadržaní čo najväčšieho množstva prívalovej zrážky na tom mieste kde zrážka padla. Preto sa svahy členia priečne, nie v smere po spádnici (ako ukazujú obrázky), ale po celej dĺžke vrstevníc vhodne navrhnutým vodozádržným zariadením. Vodozádržné záchytné alebo zberné PEO je potrebné na plochách riešiť tak, aby boli bezpečne zachytené aj extrémne povrchové odtoky a nedošlo k preliatiu a tým aj k erózii pôdy. 

Navrhnúť takéto opatrenie sa dá jednoduchou logickou úvahou bez použitia a aplikácie špeciálnych hydrologických vzťahov a rovníc. Pri návrhu PEO vodozádržných alebo vsakovacích zariadení prvé analyzujeme hydrologické pomery na lokalite - dažde, ktoré vytvárajú podmienky a vznik eróznych procesov. Intenzita dažďa s dĺžkou jeho trvania klesá a prívalové dažde zasahujú malú plochu do 1km²= 100 ha.

Kinetická energia dažďových kvapiek lejaka je väčšia ako kinetická energia tečúcej vody. Napr. kinetická energia lejaka E_D, pri rýchlosti pádu kvapiek v_K=8 m·s^-1 , odtokovom koeficiente 0,25 a rýchlosti povrchového odtoku v_O= 1 m·s^-1 je väčšia 256 násobne. Vychádza to z výpočtu kinetickej energie E=1/2·R·v. Pre KE lejaka E_D=1/2·R·8² =32R, pre KE povrchového odtoku E_O = 1/2·R/4·1² =R/8. Pri odtokovom koeficiente 1,0 by bol rozdiel 64 násobný. Pre KE dažďa pri ktorej nemôže nastať vsakovanie do pôdy ale iba povrchový odtok autor odvodil  z hydrologickej účinnosti prívalového dažďa vzťah:

KE=206,7 +37,4 log(i)

KE je hodnota kinetickej energie dažďa /J·h^-1 /,

 i—intenzita prívalového dažďa do 9,0 cm·h^-1

Aj nevyštudovaný hydrológ pochopí, že KE dažďa vykoná prácu, ktorú iba technicky správne navrhnutá priekopa bezpečne odvedie podľa Hydromelioračných noriem 831—2 povrchové vody do recipientu, vsaku alebo studní.

Pri PEO používame energiu, výkon a nárazovú silu náhradného dažďa a jeho pôsobenie na pôdny povrch. Takýmto spôsobom navrhneme správne agronomické, biotechnické alebo technické riešenie vodozádržných alebo zasakovacích líniových či miestnych prvkov.

Z uvedeného vyplýva, že KE úhrnu dažďa o intenzite zrážky napr. 4cm·h^-1 je 258 J·m^-2 a spôsobí za veľmi krátky čas (počas dažďa) upchanie všetkých vodných pórov, preto sa voda hromadí na povrchu, napĺňa mikrodepresie , postupne vytvára jarčeky, ryhy až výmole a strže. Plošný neškodný povrchový odtok prechádza na škodlivý sústredený.

Základné hydrologické údaje odčítame zo zrážkomernej stanice: Rajecká Lesná má priemernú nadmorskú výšku H_m n. m. = 513 m s priemerným ročným úhrnom zrážok H_Zr= 820 mm. Výška náhradnej zrážky o potrebnej periodicite: H_z =64,2 mm o periodicite p=0,1 t. j. s dobou opakovania 1—krát za 10 rokov, periodicitu p=0,02 s dobou opakovania 1—krát za 50 rokov a  H_z=81,9mm  pri p=0,01 s dobou opakovania 1—krát za sto rokov H_z=88,9 mm ľudovo nazývaný storočný dážď .

Zberná plocha F=ha do  vsakovacieho zariadenia jama—kopec—jama na už vybudovaných zasakovacích zariadeniach nieje určená. Predpokladáme  F=10 km² z ktorej voda priteká. Vypočítame sekundové množstvo vody z 1ha =0,00026 m³ ·s^-1·ha^-1=0,26 l·s^-1·ha^-1alebo z 1km²=26 l·s^-1. Vieme že celý objem odtoku nieje 100%. Aktivisti neuvádzajú konkrétne namerané hodnoty, preto predpokladáme, že z toho množstva 26 l·s^-1 povrchovým odtok bude 50 %, t. j. 13 l·s^-1. Z celej plochy F=10km² odtok vody je 130 l·s^-1 alebo 0,130 m³ ·s^-1.

Takéto predpokladané „ideálne“ množstvo vody za rok musí inovované technické zariadenie jama - hrádza - jama zadržať do vsaku. Ak nepoznáme objem ani prietok, navrhnuté opatrenie je zbytočne vybudované. Postupne s narušením vegetačným krytom v povodí narastá aj odtokový koeficient a tým aj objemové množstvo odtoku. Pri hydrologickej bilancii povrchu pôdy potrebujeme hydrologickú bilanciu celého svahu a hydrologickú bilanciu časti svahu pre vsakovanie vody do pôdy, jama – hrádza - jama. Pri pôdoochranných zariadeniach používame tzv. návrhové alebo náhradné dažde, ktorých charakteristické hodnoty získame zo Slovenského hydrometeorologického ústavu alebo výpočtom.

Vyhodnotením údajov zo zrážkomernej stanice Rajecká Lesná sme zistili, že vyšetrované záujmové územie F=10 ha bolo zasiahnuté prívalovým dažďom s celkovou výškou  o periodicite p=0,1. Z logickej analýzy problému vyplýva, že musíme vypočítať objem kvádra.  Plošný  obsah podstavy je A=F=10 ha, a výška je v=H_z=60 mm, t. j. O_z=A·v=F·H_z . Hodnoty  premeníme na rovnaké jednotky dostaneme:

Objem prívalového dažďa zasiahnutej plochy lejakom F=10 ha, bol O_z=6000 m³. Inovačná úprava pomocou jám (ktorých objem aktivisti neuvádzajú), orientovaných po spádnici kolmo na svah podľa literatúry, ale aj z výskumu, zachytí nepatrné množstvo vody z lejaka. Naopak, urýchľuje proces ryhovej, výmoľovej vodnej erózie, ktorá prechádza postupne až na vytvorenie strže.

Záver

Týmto čiastočným hydrologickým rozborom a logickou úvahou nemám záujem znevažovať prácu neziskovej organizácie Kvapka pre Rajeckú dolinu. Nemám záujem ani povzbudzovať útoky voči ochrancom prírody. Ondrej Kamenár  z iniciatívy My sme les povedal: „V čele potrebujeme mať ľudí, ktorí akceptujú najlepšie dostupné vedecké poznatky a dokážu previesť našu krajinu cez tieto náročné a rozhodujúce časy“. Poznatky majú sto rokov a každoročne sú doplňované o nové namerané údaje. Bez hydrologického posúdenia nemôžeme navrhnúť ani inovatívne zasakovacie zariadenia. Takmer 50 rokov platia Smerné orientačné nástroje (oceňovacie a kalkulačné ) 831—2 Hydromeliorácie lesníckotechnické, podľa ktorých sa navrhne protierózna ochrana záujmového územia.

Ten, koho peniaze sú využívané v prospech prírody by mal vedieť, či boli aj účelne použité. Poukazujem na nevhodne využité finančné prostriedky získané darom. Často sa stáva, že navrhované opatrenia sa vsunú pod protierózne opatrenie – PEO, ochránili sme viac ako 10 km² poľnohospodárskej aj lesnej pôdy a štatistické údaje sú naplnené. Neviem, či bolo jednanie so správcom vodného toku Rajčianka (spôsob  vyústenia do potoka) alebo vlastníkmi, na ktorých území sa práce vykonávali. O meraní prietokov a objeme jám či dĺžke ryhy po spádnici ani nehovorím. Výsledky meraní by zrážkomerná stanica spracovala na upresnenie hydrologických údajov.

Moju logickú úvahu o navrhovaných inovatívnych protieróznych opatreniach môže nezisková organizácia technicky vyvrátiť alebo vyštudovaný  hydrológ podľa rovníc a vzorcov upresniť.

Ing. Alojz Malíšek

Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk