Komentár: Minister vyzýva lesníkov, aby sa oslobodili od bolestínstva. Lesník upozorňuje poslancov na abnormality

„Mali by sme sa už osamostatniť aj od predstavy, že nám verejnosť, najmä tá ochranárska trvalo krivdí. Samozrejme, že aj krivdí, no od tohto bolestínstva sa konečne osloboďme. Je na to jediný spôsob – dokázať, že sme nielen skúsenými dedičmi 700 ročnej lesníckej histórie, ale aj dychtivými žiakmi lesníckej moderny. Že odmietame mlčať pred zlom. Že konštrukciu nových hospodárskych spôsobov i medziľudských vzťahov nebudeme budovať na morálnom trasovisku. Že lesy sú navždy našou službou, osudom i vášňou.“

Róbert Gombárik, odborný lesný hospodár, ktorý plní úlohy, vyplývajúce z tejto zodpovednej lesníckej pozície pre viaceré lesnícke subjekty v rôznych častiach Slovenska a vníma lesy ako celoživotnú službu, osud a vášeň, v statusoch, uverejnených na sociálnej sieti a venovaných projektu Prírodnej rezervácie Hluchánia, okrem iného napísal:

„Zoznam porastov svojím označením nekorešponduje v tak "významnom" dokumente s označením v programoch starostlivosti o lesy a tvorcovia si vyberali len staré porasty pre rezerváciu a hlavne si vyberali výmery prvých etáži, ktoré značne redukujú plochu porastov a výmeru celého územia. Tým pádom deformujú aj cenu, ktorá mala byť predmetom ujmy a na oko mala pôsobiť pre poslancov Národnej rady SR ako bezvýznamná položka. Pod starým porastom priestor nikto nechce zaplatiť. Je to demagógia hrubého zrna, ktorá sa mala aplikovať na vlastníkoch lesov a aj na majetku štátu.

Uvádzam príklad z porastov 498 a, b, c a 499, ktoré musí chudák hlucháň nejako obchádzať, aby neprešiel cez druhý urbár, na ktorý tvorcovia možno zabudli, ale úplne fantastická je hranica rezervácie, presne podľa pravítka a netuším, ako ju hlucháň identifikuje v teréne. Aj pre takéto abnormality je nutné prehodnotiť hranice všetkých chránených území na Slovensku, ktoré majú predstavovať skvosty území, čo do kvality územia a nie kvantity a zaťažovať štátny rozpočet. Kvantita nikdy neznamenala ani neznamená, že tieto územia budú to pravé a najkrajšie, čo Slovensko ponúka, to si musia poslanci v národnej rade uvedomiť.

Je nutné, aby sa vlastníci a lesníci vzchopili a začali intenzívne tieto výplody fantázie z dielne ochrany prírody študovať, robiť analýzy a poukazovať na totálne amatérsku prácu, ktorú sme všetci zaplatili z nášho vrecka a nečinnosťou sa podieľame aj na ničení štátneho majetku, v ktorom okrem súkromného majú väčšinovú časť aj súkromní vlastníci ako občania Slovenska.

Mali by Vás zaujímať predsa také abnormality, ako zníženie výmery plochy rezervácie len na výmeru hornej etáže. Malo by Vás zaujímať to, že vychovávate a staráte sa aj o mladé porasty, ktoré Vám nikto nikdy nedovolí obhospodarovať, keď prídu do fázy možno už prvej úrody a Vám budú platiť stále len za hornú etáž torza lesných porastov po kalamitách. Vysvetlime poslancom národnej rady, prečo vychádza suma za odškodnenie tak ľúbivo nízka a nenechajme, aby bola zneužitá neznalosť problematiky zo strany poslancov národnej rady a laickej verejnosti.“

Aký protiklad vnímania vzťahu lesníctva a ochrany prírody medzi ministrom a praktickým lesníkom! Róbert Gombárik odmieta mlčať o tom, čoho sme svedkami na celom Slovensku. Z praxe lesníckeho publicistu viem, že takých a podobných príkladov a postojov, aký odprezentoval skúsený odborný lesný hospodár, dennodenne konfrontovaný s realitou, je skutočne viac ako dosť. Tu vzletné slová nepomôžu. Tu treba odstrániť systémové chyby. Róbert Gombárik popísal iba jednu z viacerých. 

Lenže to by ich najskôr kompetentní museli chcieť vidieť. Otázkou je, či sú toho ešte schopní...

Jozef Marko