Komentár: Keď sa prestane loviť...

Čo by sa však stalo bez poľovníkov ?

Tí, ktorí nechápu význam poľovníctva, by hneď povedali, že nič. Nasledujúce riadky ukážu, v čom sa títo ľudia mýlia. Keď sa pozrieme na súčasnú krajinu, môžeme vidieť, že nám nezostala žiadna nedotknutá príroda. Človek využil každý kúsok zeme a sformoval si ho tak, aby vyhovoval jeho potrebám. O panenských lesoch sa nám už môže len snívať. V dnešných časoch dominuje len hospodársky les. Drevo sa využíva trvalo udržateľným spôsobom. Nakoľko je drevo dlhodobá zásobáreň CO₂, stáva sa obhospodarovaný les dôležitý nielen pre čistý vzduch, ale plní aj rôzne ďalšie funkcie. Ponúka biotop pre množstvo živočíchov a rastlín.

Ale všetky tieto funkcie môže plniť len zdravý les.

Keď by sa prestalo loviť, raticová zver by sa šírila ešte rýchlejším tempom, ako dnes, keď ju poľovníci lovia. Pri boji raticovej zveri o potravu by sa slabšie jedince stávali slabšími a zraniteľnejšími voči rôznym chorobám, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k rozšíreniu epidémií. Pre tých, ktorí by chceli povedať, že v takomto prípade by pomáhali predátori napr. vlci a likvidovali by slabšie a choré jedince, tak asi nevedia, že vlci sú veľmi inteligentná zver a ak môžu, tak sa takejto potrave radšej vyhnú, keď majú k dispozícii zdravú zver. Vedci v mnohých štúdiách na to upozorňujú.

Ale vráťme sa späť k lesu. Okrem toho trpia mladé stromy, ktorých mladé výhonky raticová zver s obľubou konzumuje. Rýchlosť obhryzu by sa s rastom počtu raticovej zveri v lesoch neustále zvyšovala a mladé stromy by skoršie odumierali, pretože by nemohli ďalej klíčiť. Takýto les by určite nezomrel, ale by sa veľmi zmenil a prestal by plniť svoje rôznorodé funkcie. Na druhej strane by sa už nemohlo využívať drevo, zanikli by pracovné miesta a neobhospodarovaný les by nedokázal uskladniť toľko CO₂ ako obhospodarovaný les. Surovinové drevo by už nedalo používať.

Čo by sme my ľudia robili bez dreva?

Preto les potrebuje poľovníkov, ktorí na jednej strane pomáhajú s výsadbou nových stromčekov a na druhej strane ich chránia pred obhryzom! V našej obhospodarovanej kultúrnej krajine ešte zúri život. Ešte stále môžeme vidieť na poliach pobehovať zajace a preletovať bažanty, ktoré sa tu cítia ako doma. No na druhej strane sa stávajú ponukou na potravu pre ich nepriateľa, ktorým je líška. Tam, kde sa môže nerušene šíriť, to má malá zver ťažké. Súčasne je líška prenášačom besnoty a svrabu, pri tlmení týchto chorôb pomáhajú práve poľovníci (vakcinácia). Bez jej intenzívneho lovu nebudeme môcť našim deťom ukázať, ako vyzerajú zajace a bažanty vo voľnej prírode.

Ďalšou oblasťou, ktorú by výrazne negatívne ovplyvnilo zastavenie lovu zveri je poľnohospodárstvo. Raticová zver rada chodí na zasiate plochy, aby sa na nich mohla pásť. Tým spôsobujú poľnohospodárom značné finančné škody. A práve poľovníci sa snažia obmedzovať tieto škody na poľnohospodárskych plodinách. Trávia noci dobrovoľným hliadkovaním v postihnutých oblastiach, investujú svoj vlastný čas a peniaze, aby prispeli k znižovaniu týchto škôd. Poľnohospodárstvo potrebuje poľovníkov.

V období dnešnej globalizácie dochádza k tomu, že sa do našich ekosystémov šíria cudzie živočíchy (napr. šakal, psík medvedíkovitý) a rastlinné druhy a spôsobujú škody. Tieto mimoriadne prispôsobivé živočíchy bez prirodzených nepriateľov likvidujú našu drobnú zver. A práve tu môžu poľovníci pomôcť pri ochrane našich pôvodných druhov živočíchov.

Bez lovu takýchto cudzích predátorov sú ohrozené celé ekosystémy.

Poľovníci investujú svoj čas a peniaze do ochrany mláďat v čase kosby, vytvárajú políčka nielen pre zver, ale tiež na pomoc hmyzu. Pri zrážkach vozidiel so zverou tiež asistujú poľovníci, či už odprataním uhynutej zveri alebo urýchlením jej skonu. Pri dohľadávaní zrazenej zveri poľovníci využívajú poľovne upotrebiteľných psov. Čas, najazdené kilometre a výcvik poľovne upotrebiteľných psov im nikto nenahradzuje. Akousi pridanou hodnotou ku všetkým činnostiam, ktoré poľovníci robia je ponuka lahodnej a pravej bio potraviny pre širokú verejnosť – diviny (zveriny). Poľovníci udržiavajú a obohacujú krajinu a zabezpečujú zdravé a stabilné populácie. Pretože v našej súčasnej krajine sa nič nereguluje samo bez toho, aby to nespôsobilo obrovské problémy iným.

Kto chce biodiverzitu, zdravý les a neporušené poľnohospodárstvo, pomoci poľovníkov sa nevyhne. V prospech prírody, v prospech biodiverzity a v prospech všetkých ekosystémov.

Poďme teraz spoločne nájsť vysvetlenie, prečo sú medzi nami ľudia, ktorí veria v prírodu bez nás, zodpovedných poľovníkov. Vo svojej knihe Friluftslivets historia profesor Klas Sandler zo švédskej Karlstad University načrtol obraz našej urbanizácie. Pretože v mestách žije viac ľudí, došlo aj k zmene pohľadu na našu prírodu. Pre mnohých ľudí sa príroda stala niečím, čo by tam malo byť samo o sebe. Keď už nemusíme chodiť von a zbierať si sami potravu, je jednoduchšie vidieť prírodu ako niečo, na čo by sme sa mali pozerať ďalekohľadom. Rozlišuje medzi tými, ktorí pristupujú k prírode ako k „rodisku“, k niečomu, čo sa dá využívať alebo ako k „múzeu“, teda len vidieť, ale nedotýkať sa. A práve ľudia s druhým pohľadom majú problém pochopiť alebo akceptovať poľovníkov ako ľudí, ktorí majú prvý pohľad. Pre ľudí s pohľadom ako k „múzeu“ je lov zveri poľovníkmi akýmsi druhom robenia neporiadku v ich múzeu.

Lov zveri sa stáva nepríjemným a nepochopiteľným pre tých ľudí, ktorí lovia proteíny v mrazničke.

Klasický príklad toho, čo by priniesla ochrana pred lovom zveri pochádza z holandského Oostvardersplassenu. V tejto oblasti bola zver úplne chránená, aby mohla žiť podľa prírodných podmienok. Tu sa zver mohla starať sama o seba a žiť prirodzene. Počet zveri rástol rekordnou rýchlosťou, ale po niekoľkých rokoch bol ich počet tak vysoký, že potrava došla a zver začala hladovať. V zime 2017 asi 75% t. j. 3 000 kusov zomrelo od hladu. Keď sa správy o tom dostali do médií, tak sa experiment skončil. Podľa výskumníčky Erici von Essen predstavy o prírode dnešných ochrancov zvierat sú, že táto je harmonická a milosrdná, namiesto toho, aby ju videli takou, akou v skutočnosti je – krutou a krvilačnou.

Pohľad na prírodu ako na múzeum je pohľad, ktorý je ľahostajný k zvieratám, o ktorých takýto ľudia hovoria, že ich chcú chrániť.

Môžeme s istotou konštatovať, že ešte väčšie obmedzenie lovu by so sebou prinieslo zvýšené utrpenie zvierat, ako aj veľké ľudské a finančné náklady. Dnes sú už veľkí predátori premnožení a postupne si zvykli, že sú chránené pred lovom. Takýto stav nakoniec viedol k tomu, že sme predátorov dostali k odpadkovým košom a do obývaných oblastí. Celú snahu o ochranu si odnáša náš krásny vidiek. Dnes sa už vie, že experimenty s tým, aby sa zver len chránila a nelovila, im spôsobujú len veľké utrpenie. A k tomu by sa priradili značné sociálne rozvraty a straty na ľudských životoch.

My poľovníci sme užívatelia. Ale naše právo už nie je každému zrejmé. V spoločnosti, kde sa udržateľnosť stáva čoraz dôležitejšou, máme stále v rukách tromf. Poďme teda v ústrety ľuďom s vysvetleniami a hrdosťou. 

Ing. Ján Krnáč