Komentár: Hromadné hynutie dubov na Slovensku alebo ako sme túto problematiku riešili v prvej polovici 80. rokov minulého storočia

Problematiku riešil široký kolektív pracovníkov ústavu (20 vedeckých pracovníkov) pod vedením doc. Ing. Miroslava Čapka, DrSc. Citovaný vedecký pracovník ústavu so spolupracovníkmi zhrnul dosiahnuté výsledky v uvedenom období do štúdie nazvanej Hromadné hynutie dubov na Slovensku, ktorú uverejnilo Vydavateľstvo Príroda, Bratislava v roku 2005 (112 s.).

Prehľad najdôležitejších výsledkov riešenia

Publikácia pozostáva z desiatich kapitol. V prvých piatich kapitolách bola definovaná problematika, charakterizované hynutie jednotlivých druhov dubov, uvedený priebeh a príznaky ochorenia, opísaný vznik, šírenie a rozsah hynutia na Slovensku, príčiny ochorenia a hromadný rozvoj. Ďalej autori venovali pozornosť patogénnom a pridruženým nákazám, hmyzu, opísaný bol vplyv stanovišťa, štruktúry porastov a počasia, čistoty v dubových porastoch a vplyv imisií.

Najzávažnejšou časťou celej štúdie bola ochrana a obrana. Začína obnovením a zachovaním čistoty v porastoch, zdôvodnením jej významu. Bolo zadefinované nebezpečenstvo, ak sa táto zásada nedodrží, nakoniec autori opísali povinnosti lesnej prevádzky. Taktiež uviedli predpoklady pre obnovu a zachovanie čistoty v porastoch. Nasledovala asanácia neodkôrneného dubového dreva.

Ďalšími časťami boli insekticídy a prístroje na chemickú ochranu dubového dreva, prevencia poranení stromov, ošetrovanie pňov, pestovná prevencia, zvyšovanie odolnosti a ovplyvňovanie patogénov kyselinou boritou, priamy chemický boj proti podkôrnikovi dubovému a iným prenášačom a škodcom, biologické spôsoby ochrany, ochrana osiva, semenáčikov a sadeníc.

Štúdia pokračovala hospodárskou úpravou lesov, postihnutých hromadným hynutím dubov. Išlo o inventarizáciu postihnutých porastov, prevádzkové ciele v dubových porastoch postihnutých hromadným hynutím (cieľové drevinové zloženie, zakmenenie, výstavba, produkcia). Samostatne boli opísané zásady výchovy a obnovy porastov postihnutých hromadným hynutím duba (pestovná technika, prirodzená obnova, umelá obnova, zber žaluďov, uskladnenie a príprava osiva).

Nasledovali ťažbové technológie a využitie dreva z porastov postihnutých hromadným hynutím duba (ťažbové technológie v predrubných a v rubných  porastoch, využitie tenčiny a hrubiny). Poslednou časťou bol vplyv hromadného hynutia duba na ekonomiku lesov. Tu vyčíslili autori náklady na zabezpečenie čistoty, analyzovali nákladovosť na asanáciu stromov postihnutých hromadným hynutím a zhodnotili vplyv odbytu kalamitného duba na úžitkovosť a na tržby.

Teoretický a praktický prínos dosiahnutých výsledkov

Štúdiu možno hodnotiť ako vynikajúce dielo vedeckých pracovníkov Výskumného ústavu lesného hospodárstva vo Zvolene po teoretickej i praktickej stránke. Teoretický prínos tohto diela bol hlavne v tom, že jednoznačne identifikovalo patogén hromadného hynutia dubov: parazitické huby z rodu Ceratocystis, ktoré spôsobujú tracheomykózu tejto dreviny (cievne ochorenie). Tieto huby sa v počasí bez mimoriadnych výkyvov a správneho obhospodarovania dubín síce v porastoch vyskytujú, neohrozujú však zdravé a životaschopné jedince. Ďalej je to objasnenie podmienok, kedy dochádza k šíreniu tejto choroby. Nemalým teoretickým prínosom bol poznatok, že keď sa navrhnú a realizujú správne spôsoby ochranných a obranných opatrení, môže sa nimi zastaviť, resp. aspoň zabrániť šíreniu takýchto pandémii.

Obdobne, alebo ešte pozitívnejšie možno hodnotiť praktické prínosy, ktoré boli dosiahnuté vyriešením a realizáciou navrhnutých opatrení. Podarilo sa zachrániť veľké hodnoty, nielen z hľadiska drevnej produkcie, ale aj plnenia ekologických a environmentálnych funkcií týchto lesných porastov. Jednoznačne sa to preukázalo aj v ďalších rokoch.

Jozef Konôpka