Komentár: Charakter lesa a jeho miesto v managemente medveďa

Takže všetko je podriadené len tomu, aby sa medveďovi zabránilo dostať sa k potrave. Pri prvom pohľade môžeme povedať, že je to predsa logické. Keď nebude mať prístup k potrave, tak tam nebude medveď chodiť. Skúsme si položiť jednoduchú otázku. Prečo musí medveď opustiť svoj prirodzený biotop, aby si našiel potravu?

Áno, svoju úlohu tu zohráva aj sociálna a vnútrodruhová štruktúra v rámci celej našej populácie medveďa a v neposlednom rade aj výrazné zmeny v ich prirodzenom biotope. A práve tu sa dostávame k samotnej podstate, prečo v mnohých prípadoch opúšťa svoje prirodzené biotopy a ide za potravou do blízkosti ľudských obydlí.

Čo sa týka samotnej potravy, tak v prípade medveďa žijúceho v jeho prirodzenom biotope, musíme vychádzať z toho, že táto je sezónna. To znamená, že v potrave medveďa na jar a začiatkom leta prevláda potrava bohatá na bielkoviny a na jeseň potrava bohatá na sacharidy. Tu sa dostávame k samotnému jadru problému, kedy medveď opúšťa svoj prirodzený biotop a ide si hľadať potravu do blízkosti ľudských obydlí. Je to spôsobené tým, že mu charakter lesa neposkytuje dostatok potravy.

Vedecké informácie zo Švédska, kde sa tiež pomerne úspešne zaoberajú managementom medveďa, toto potvrdzujú. Poukazujú na dôležitosť bylinnej vrstvy s čo najvyšším obsahom bobuľových kríkov (čučoriedky, brusnice), ktoré sú počas jesene najdôležitejším zdrojom potravy medveďa. Podľa zverejnených informácií hustota medveďa koreluje odlišne s charakteristikami lesa, spôsobenými lesnými opatreniami.

Podľa výsledkov dochádza k zmenám v hustote medveďov, ktoré môžu byť spôsobené strednou výškou stromu, vekom lesa, bazálnou plochou a zložením bylinnej vrstvy. Samotné lesné hospodárske opatrenia výraznou mierou ovplyvňujú bylinnú vrstvu, ktorá je dôležitá pre hlavné potravinové zdroje medveďa počas jesene (čučoriedky, brusnice).

Medvede hnedé majú bobule ako hlavný zdroj potravy počas jesene pred vstupom do hibernácie (Hertel et al. 2018). V štúdii Stenset et.al. (2016) vedci zistili, že čučoriedky sú bobuľami, ktoré najviac preferuje medveď hnedý, brusnice boli na druhom mieste v preferovaní. Pokiaľ sa v lese nachádza bylinná vrstva, ale táto neobsahuje dostatočné množstvo vegetácie vo forme kríkov bobuľovín alebo trávy, nemusí počas jesene poskytovať dôležité zdroje potravy pre medveďa , čo vedie k jeho nižšiemu výskytu v danej oblasti lesa a hľadaniu si potravy niekde inde napr. v blízkosti ľudských obydlí.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý sa podieľa na ovplyvňovaní bylinnej vrstvy, je obhospodarovanie lesov napr. po holoruboch je viditeľný úbytok bobuľovín v dôsledku poškodení ich koreňov (Kardell & Eriksson 2011). Potom dochádza k tomu, že ak je les mladší a nie je tam ešte dostatok bobuľovín, tak medvede uprednostňujú starší les pred mladším. Výsledky zo Švédska tiež potvrdzujú, že hustota medveďov klesá so zvyšovaním bazálnej plochy lesných porastov.

Z toho následne vyplýva, že hustotu medveďa môže ovplyvniť napr. preriedenie porastu, čím dochádza k zníženiu priemernej bazálnej plochy v lesnom poraste. Vo Švédsku sa v zmysle intenzívneho lesného managementu počas prerieďovania odoberie približne 20 % bazálnej plochy alebo 30 % objemu (Hedwall et al. 2013), čím sa sprístupnia lesy a zvýši sa svetlo na zemi (Kardell & Eriksson 2011).

Medvedice si vyberajú svoj domov v oblastiach so šancou na zdroje potravy (Martin et al. 2010), čo by mohlo vysvetliť vyššiu hustotu medveďa v zrelšom lese v porovnaní s mladším lesom počas jesene, keď medvede zháňajú potravu, obsahujúcu lesné plody. Zrelé lesy majú vyššiu hojnosť bobuľovín. Zistilo sa, že produkcia čučoriedok v borovicových lesoch vrcholila na bazálnej ploche okolo 30-40 m²/ha (Eldegard et al. 2019) a tiež, že čučoriedka je najhojnejšia v lesoch s korunou uzavretou okolo 50 % (Bohlin et al.2021 ).

Okrem korelácie s vekom lesa sa tiež zistilo, že hustota medveďa klesá so zvyšujúcou sa výškou lesa, čo môže byť spôsobené tým, že početnosť čučoriedok vyvrcholila vo výške lesa 15 m a brusnice bližšie k 0 metrom. (Bohlin et al. 2021). To naznačuje, že lesy nižšej výšky môžu medveďom poskytnúť viac potravy v jesennom období.

Predchádzajúce štúdie zistili, že medvede sa vyberali do mladších porastov v niektorých obdobiach, v noci, na jeseň. Na druhej strane cez deň, počas jesene, medvede si vyberali staršie lesy (Jonsson 2022).

Aj toto je jedna z ciest skutočného managementu medveďa na Slovensku, ktoré budú viesť k opatreniam na ochranu medveďa hnedého, ktoré mu prostredníctvom adaptívneho lesného hospodárstva zabezpečia vhodné biotopy počas jesene. To znamená, že je potrebné vytvoriť také podmienky, aby nebol nútený opúšťať svoj prirodzený biotop a samozrejme zabezpečiť, aby zdroje jeho jesennej potravy tzn. bobuľoviny, neboli drancované ľuďmi.

Ing. Ján Krnáč

(autor je vedúci kancelárie Okresnej poľovníckej komory v Bánovciach nad Bebravou, ktorý pravidelne prispieva článkami do časopisu Poľovníctvo a Rybárstvo)