Komentár: Boj o budúcnosť lesov nie je konfliktom ochranárov s lesníkmi, ale s vlastníkmi lesov
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Chrániť lesy, poškodené klimatickými zmenami a kalamitami, pasívnym ochranárskym experimentom nazvaným bezzásahový režim alebo aktívnymi a osvedčenými lesníckymi postupmi? Vyhlasovať chránené územia, zamerané na predmet ochrany – teda na vzácne rastliny, živočíchy a ich spoločenstvá, ktoré sa v nich nachádzajú alebo na sledovanie prírodných procesov v lesoch, ponechaných na samovývoj?
Uhrádzať za úplný priestorový zákaz alebo za časové obmedzenia hospodárenia v lesoch v chránených územiach majetkové ujmy, náhrady a kompenzácie v plnej výške alebo vydávať niektoré rozhodnutia o chránenom režime na lesnom majetku bez vedomia a súhlasu vlastníkov? Zrevidovať súčasné chránené územia, alebo pokračovať vo vyhlasovaní ďalších? Financovať dostatočnú pomoc pre obhospodarovateľov lesov pri likvidácii rozsiahlych kalamít a účinnú ochranu pred hroziacim rozvratom najmä horských lesov, alebo uprednostniť financovanie mäkkých projektov ako je napríklad monitorovanie pohybu a výskytu veľkých šeliem?
To je iba časť popísanej dilemy tejto spoločnosti, ktorá ale v skutočnosti nie je predmetom konfliktu ochrancov prírody s lesníkmi, ako sa to snažia najmä ekoaktivisti zjednodušene nahovoriť širokej verejnosti obviňovaním lesných hospodárov z drancovania lesov a kradnutia dreva. Je to konflikt ochranárov s vlastníkmi lesov, dávajúci prípad od prípadu pri strete záujmov, ktoré by vôbec nemuseli byť v rozpore, odpoveď na otázku konkrétnym aktérom, či žijú v právnom štáte, alebo sú paragrafy v ňom ohnuté podľa toho, kto má v sporoch navrch, pretože má dobré kontakty a vplyv v politických kruhoch a medzi štátnymi úradníkmi.
Ďalším účelovým zjednodušením by bolo tvrdenie, že ide iba o konflikt medzi ochranármi a neštátnymi vlastníkmi lesov. V štátnom vlastníctve je ale takmer 40 percent lesných pozemkov. To znamená, že ich spoluvlastníkmi sú všetci občania tejto krajiny. Ekoaktivisti vystupujú tak, akoby dostali mandát na ich zastupovanie. A tí, ktorí ten mandát reálne majú, teda demokraticky zvolení politici, buď populisticky dávajú ekoaktivistom za pravdu tvrdiac, že taká je spoločenská objednávka, alebo alibisticky nekonajú hovoriac opak, že nevedia, aká je spoločenská objednávka.
Tento konflikt už trvá pridlho a doplácajú naň najmä lesy na Slovensku. A príroda už tiež stráca trpezlivosť pri pohľade na to, ako sa vytratili z komunikácie a rozhodovania medzi ľuďmi o budúcnosti slovenských lesov zdravý sedliacky rozum a elementárna slušnosť. A pokojne môžeme nazvať jej reakciu klimatickou zmenou...
Jozef Marko