Koľko máme medveďov na Slovensku? Prvý exaktný údaj priniesol genetický výskum v roku 2014: 1 256 jedincov

Autori článku v časopise Poľovníctvo, rybárstvo napísali, že v roku 2000 prítomnosť medveďa evidovali v 288 poľovných revíroch, pričom v roku 2016 už jeho výskyt hlásili z 398. Znamená to 38 ­percentný nárast počtu revírov s hláseným výskytom medveďa. Pritom za sledované obdobie vzrástol celkový počet poľovných revírov na Slovensku len o 6,5 percenta a nie všetky, ktoré sa drobili, ležali v areáli výskytu medveďa. Poľovná plocha, z ktorej hlásili výskyt medveďa, sa zväčšila z 11 535 štvorcových kilometrov (23,5 % územia SR), na 14 174 štvorcových kilometrov (28,9 % územia SR). Ide o 23 ­percentný nárast výmery.

„Pre porovnanie, program starostlivosti o medveďa, ktorý v roku 2016 vypracovala Štátna ochrana prírody SR, uvádza jeho trvalý výskyt až na 32,7 percenta územia Slovenska (16 034 km²) a prechodný na ďalších 13,5 percenta územia Slovenska (6 620 km²). Spolu je to 22 654 štvorcových kilometrov, čo o 60 percent prekračuje výmeru areálu, určenú z podkladov poľovníckej štatistiky. Uvedený rozdiel mohol vzniknúť z dôvodu mapovania za pomoci kvadrátov Databanky fauny Slovenska (DFS), ktoré majú výmeru približne 10 x 12 km (120 km²), kým priemerná výmera revírov v roku 2016, z ktorých pochádzajú údaje poľovníckej štatistiky, bola len 23,7 štvorcového kilometra.

Okrem toho treba spomenúť výskyt v ďalších oblastiach, potvrdený fotopascami, kde prítomnosť medveďa nevykázali (Čergov, východná časť Slovenského rudohoria a podobne). Pri doterajšom určovaní početnosti medveďa hnedého v uvedenom areáli sa vychádzalo z oficiálnej poľovníckej štatistiky (2 235 ks v roku 2016), oficiálneho reportu pre Európsku komisiu (700 – 900 jedincov, Černecký et al. 2014) alebo rôznych expertných odhadov (priemerne odhadovaných 850 jedincov).

Tieto zdroje mali však svoje slabé miesta, keď sa im často pripisovalo duplicitné sčitovanie tých istých jedincov, respektíve len hrubé odhadovanie ovplyvnené subjektívnym názorom rôznych skupín. V roku 2014 však priniesol genetický výskum, vedený prof. Ing. Paulem, PhD., z TU Zvolen prvý exaktný údaj, keď stanovil početnosť na 1 256 jedincov (1 020 – 1 490 jedincov na roky 2013 – 2014 bez mláďat z roku 2014), s výraznejším podielom samíc ako samcov (60:40).

Pri ďalšej analýze súčasného stavu môžeme vychádzať z uvedeného zistenia, ako aj z údajov publikovaných vo vedeckých prácach o natalite a koeficiente prírastku medvedej populácie (Obretenov 2011, Huber 2005). Ich autori uvádzajú pre oblasť Karpát pri pomere pohlaví 1:1 koeficient prírastku 0,22 až 0,26 percenta jarných kmeňových stavov (JKS), v závislosti od úživnosti prostredia pri pomere pohlaví zistenom v našej populácii (1,5:1) v prospech samíc je nami odhadovaný ročný prírastok medvedej populácie na Slovensku minimálne na úrovni 30 percent.

Dokonca v oblastiach s intenzívnym prikrmovaním, či presnejšie celoročným kŕmením raticovej zveri (predovšetkým diviačej) jadrovým krmivom, je to ešte viac. Prirodzenú každoročnú mortalitu medvedej populácie bez zásahu človeka spomenutí autori vyčíslili na 15 percent z JKS. Celkový medziročný nárast medvedej populácie pri zistenom pomere pohlavia 1,5:1 v prospech samíc a dostatku potravných zdrojov je teda na úrovni zvyšných minimálne 15 percent z JKS.

Početnosť stanovená spomenutým genetickým výskumom musela do súčasnosti ďalej narastať. Na základe uvedených faktorov odhadujeme veľkosť medvedej populácie na jar 2017 na úrovni 1 450 jedincov (± 150). Distribúcia početnosti medveďa pritom nie je v rámci jeho areálu rozšírenia priaznivá. Sú lokality a regióny, kde je jeho denzita na vysokej až nežiaducej úrovni (Poľana, Kremnické vrchy, Malá Fatra, Vysoké Tatry) a sú, naopak, regióny, kde je jeho populačná hustota nižšia, dokonca až minimálna (Čergov či Levočské vrchy).

Početnosť medvedej populácie sa už lokálne veľmi negatívne prejavuje aj na škodách, ktoré spôsobuje v poľnohospodárskej výrobe. V niektorých oblastiach neuchráni úrodu kukurice ani elektrický plot, keďže medvede sa ho naučili podhrabávať,“ napísali v článku populácii medveďa u nás J. Bučko a T. Pataky v časopise Poľovníctvo, rybárstvo 2/2018.