Klimatické zmeny v Tatrách

Rok 2015 prekvapil, podľa meteorologických záznamov od roku 1898 také teplé leto v Tatranskej Lomnici ešte nebolo.

- Nato, že sa počasie v posledných rokoch mení ako na hojdačke, si už pomaly zvykáme. Zmeny v tomto roku však boli skutočne až extrémne. Aj keď sme nezaznamenali žiadne rekordné maximá, priemerná teplota bola vyššia od dlhodobého normálu o takmer dva stupne Celzia. Aj zrážkovo to bol jeden z najchudobnejších rokov v histórii, - uviedol Peter Fleischer, vedúci Výskumnej stanice a Múzea Tatranského národného parku Štátnych lesov TANAP-u. V prípade tatranských prirodzene smrekových lesov prevažujú obavy z dôsledkov meniacich sa podmienok.

Podľa klimatológov by dnešné extrémy mali byť už o tridsať rokov normálnym počasím.

- Tieto podmienky nám ponúkajú príležitosť sledovať, čo sa asi bude diať v prírode v blízkej budúcnosti. Vyššia teplota a menej zrážok hlavným tatranským drevinám nevyhovuje a podporuje rast populácie podkôrneho hmyzu. V tomto roku sme s prekvapením sledovali, že aj v horských podmienkach sa môžu vyvinúť dve generácie lykožrútov a na vývratoch a zlomoch dokonca až tri, čo doteraz bol pomerne zriedkavý prípad v oveľa teplejších oblastiach, - vysvetlil P. Fleischer.

Ako dodal, o tom, či takýto potenciálny nárast populácie podkôrnikov skutočne spustí ďalšiu vlnu úhynu lesných porastov, rozhodne zima. Nízke teploty, ale aj naopak príliš teplá zima, môžu populáciu podkôrneho hmyzu zdecimovať.
Vedúci výskumnej stanice zhodnotil aj vývoj v porastoch, ktoré poškodila víchrica v roku 2004, označil ho za všeobecne priaznivý.

- Kombináciou zalesňovania a prirodzeného zmladenia sa formuje les, ktorý tu chce človek i príroda. Klimatické výkyvy zrejme oslabili mnohé stromy a na jeseň sme konštatovali silné napadnutie smrekov voškami, kôrovnicou. Napadnutie sa prejavuje deformáciami tohtoročných výhonov, - povedal. Skutočné riziko sa však podľa jeho slov prejaví až na jar, keď vošky budú pokračovať vo vývoji na smrekovcoch, ktoré sú na toto poškodenie oveľa citlivejšie.

Príjemným prekvapením pre výskumníkov počas tohto roka bolo zistenie mimoriadnej adaptability mladých porastov na extrémne podmienky. Ako povedal P. Fleischer, sucho v závere augusta bolo také významné, že listnaté dreviny takmer úplne zastavili fotosyntézu. - Po niekoľkých dňoch fyziologické testy naznačovali hromadný úhyn, ale po krátkom, ale výdatnom daždi, sa rozbehli s oveľa väčším nasadením, aby dohnali to, čo zameškali, - dodal.
Zdroj: sita