K novele zákona o ochrane prírody
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Poslanci posunuli do druhého čítania novelu zákona o ochrane prírody. Vyberáme z diskusie na túto tému na obrazovke STV.
Moderátor:
Pán minister, prečo ste pripravili novelu a nie nový zákon, ako vám vyčítajú niektoré mimovládne organizácie, a napokon aj opoziční poslanci?
Peter Žiga, (Smer-SD), minister životného prostredia SR:
Tá príprava zákona o ochrane prírody netrvala krátko a chcem povedať, že zákon, ktorý platí dnes, to je zákon 543 a je z ešte z roku 2001. To znamená, že zákon, ktorý má 12 rokov, tento zákon je už zastaraný. My na začiatku volebného obdobia sme sa zaoberali myšlienkou, že urobíme úplne nový zákon a takto sme aj postupovali pri prvých rokovaniach s partnermi, či už s ministerstvom pôdohospodárstva alebo inými kolegami z vlády. Na základe rokovaní sme dospeli k tomu, že nebude možné urobiť nový veľký zákon, ale budeme riešiť veci, ktoré nás akútne trápia, a ktoré chceme posunúť ďalej. Tie, ktoré sú sporné, necháme na inokedy, aby sme neblokovali veci, ktoré sa dajú vyriešiť v rámci novely zákona a komplikovanejšie veci alebo zásadné veci, na ktorých ešte nie je spoločenská zhoda a na ktorých nie je ani medzirezortná zhoda, necháme, aby sme uvoľnili ruky napríklad zonáciám chránených území.
Moderátor:
Čo ste potrebovali, okrem tohto, čo ste spomínali, tak akútne riešiť?
Peter Žiga, (Smer-SD), minister životného prostredia SR:
My sme sa potrebovali vysporiadať s niekoľkými základnými vecami a v tomto zákone to aj riešime. My potrebujeme urobiť zonáciu niekoľkých národných parkov a aj v minulosti, pokiaľ boli pokusy, vždy to stroskotalo na tom, že niektorí súkromní vlastníci neboli spokojní s platením ujmy za to, že nemohli obhospodarovať svoje územia, svoje lesy v chránených územiach, a tým pádom stroskotali všetky aktivity a všetky snahy pri zónovaní Tatranského národného parku práve na tom. My sme pripravili v tomto novom zákone viacero možností pre súkromných vlastníkov, nielen formu platenia finančnej ujmy, ale aj formu nájmu, formu výkupu pozemkov, formu rôznych iných vecí, ktoré zákon pomenúva.
Moderátor:
Je tam toho viac. Pán poslanec Huba, vy ste mali pripomienky presnejšie k čomu?
Mikuláš Huba, (OĽaNO), predseda Výboru NR SR pre životné prostredie:
Ja som ten zlý muž, ktorý navrhol, aby sa tento zákona stiahol z rokovania Národnej rady SR a vrátil predkladateľovi na zásadné prepracovanie?
Moderátor:
Prečo? Je taký naozaj veľmi zlý?
Mikuláš Huba, (OĽaNO), predseda Výboru NR SR pre životné prostredie:
Určite obsahuje aj dobré veci, nakoniec spomenul ich aj pán minister, to sme ani netajili v rozprave. Ale ja som vychádzal z troch až štyroch okruhov problémov, ktoré s týmto návrhom zákona mám ja a viacerí moji kolegovia. Po prvé, sú to problematické až negatívne veci, ktoré ten zákona obsahuje, týkajúce sa napríklad liberalizácie výrubov drevín a vôbec vegetácie rastúcej mimo les, ktorá už teraz mizne z našej voľnej krajiny ako sneh na jarnom slnku, ako sa hovorí. A touto liberalizáciou, keď to tak zjednoduším, bude miznúť dvakrát rýchlejšie, pretože tie kritériá budú, zase zjednodušene povedané, dvakrát benevolentnejšie ako boli doteraz. Ďalší problematický moment vidíme v tom, že kompetencie vo vyhlasovaní väčšiny kategórií chránených území sa presúvajú z ministerstva a ním riadených orgánov na vládu SR, pričom to nie je ani v dôvodovej správe, ani v znení zákona nejako zdôvodnené. Bude to komplikovať situáciu.
Moderátor:
V čom?
Mikuláš Huba, (OĽaNO), predseda Výboru NR SR pre životné prostredie:
Pretože vláda má myslím dosť starostí, svojim spôsobom sa tým ministerstvo zbavuje významnej kompetencie, ako keby bolo vystavené určitej nedôvere zo strany vlády. Poznáme argumentáciu pána ministra, že ide tu aj o isté ekonomické dopady. Každé chránené územie má aj isté konsekvencie ekonomické, ale to sa dalo ošetriť nejakým záväzným stanoviskom ministerstva financií. Keby vláda robila všetky úkony za rezorty, tak by potom tie rezorty mohli aj neexistovať. Je tam niekoľko ďalších momentov, ktoré sú problematické. Ale ešte by som, ak dovolíte, dokončil, ešte viac ako to, čo v tom zákone vidíme ako zlé, sú veci, ktoré tam chýbajú a ktoré tam podľa nás mali byť, pretože sa očakávalo, že po rokoch čakania príde naozaj ambicióznejší návrh zákona, ktorý nás dostane na úroveň vyspelých krajín alebo aspoň okolitých krajín, čo je napríklad zvýšenie autority štátnej ochrany prírody tak, aby naozaj reálne hospodárilo v chránených územiach a spravovalo chránené územia, aby národné parky mali subjektivitu, resp. tú okrúhlu pečiatku, aby neboli len odbornými organizáciami, ktorých stanoviská sa môžu, ale nemusia akceptovať.
Moderátor:
Ešte sa vrátime, pán poslanec, k tomu. Chcem sa opýtať pána ministra, aby zareagoval na to, čo ste vy hovorili. Pán minister, čo sa týka tej liberalizácie výrubov alebo tých benevolentnejších kritérií, tak naozaj budú také benevolentnejšie? A napokon, prečo ste sa zbavili, ako hovorí pán poslanec, kompetencií niektorých?
Peter Žiga, (Smer-SD), minister životného prostredia SR:
Ja si nemyslím, že je to také strašné, ako to vykresľuje pán poslanec Huba. Vôbec nejde o nejaké zásadné výruby stromov, ani nič podobné. Mení sa to, že mimo zastavaného územia obce, to znamená za tabuľou obce, sa budú môcť bez povolenia príslušných orgánov životného prostredia rúbať stromy do 80 centimetrov obvodu, to znamená stromy približne v priemere 25 centimetrov.
Moderátor:
Teraz sa nesmú? Teraz je ten stav aký?
Peter Žiga, (Smer-SD), minister životného prostredia SR:
Teraz je ten stav taký, že do 40 centimetrov. Dostávame sa niekedy do takých situácií, kedy napríklad pri výrube stromov popri korytách riek potrebujeme komplikované povolenia pre tých, ktorí spravujú toky, že nevieme vyrúbať stromy a hrozia povodne. Alebo pri diaľniciach rastú rôzne náletové dreviny, s ktorými sa tiež nevieme vysporiadať bez toho, aby sme mali príslušné povolenia. O tejto zmene bola dlhá diskusia. My sme robili niekoľko stretnutí s verejnosťou, prijali sme aj rôznych zástupcov mimovládnych organizácií, hovorili sme so ZMOS-om, teda Združením miest a obcí Slovenska, a myslím si, že ten návrh, ktorý predkladá vláda do parlamentu a ministerstvo životného prostredia je už návrh kompromisný. Pán poslanec spomínal, že ten návrh je mál ambiciózny, ale ochrana prírody je vždy o emóciách a niektorí chcú chrániť prírody veľmi radikálne, a niektorí ju nechcú chrániť a tiež veľmi radikálne. Vláda je tu na to, aby prinášala to najlepšie riešenie pre občanov, to najkompromisnejšie riešenie pre občanov, aby sme neznepríjemňovali život, ale zároveň chránili to, čo je v našej prírode najvzácnejšie.
Moderátor:
Prepáčte, tá druhá vec v skratke, na ktorú som sa pýtal, to je tá kompetencia.
Peter Žiga, (Smer-SD), minister životného prostredia SR:
Z vyhlasovaním každého územia prichádzajú aj isté finančné nároky a isté obmedzenia pre pohyb občanov a fungovanie aj spoločnosti v danom území. Na to, aby mohlo byť vyhlásené chránené územie aj doteraz pri národných parkoch a chránených krajinných oblastiach dávala súhlas vláda, my sme doplnili do tohto zoznamu ešte menšie oblasti.
Mikuláš Huba, (OĽaNO), predseda Výboru NR SR pre životné prostredie:
Bolo to len pri národných parkoch.
Peter Žiga, (Smer-SD), minister životného prostredia SR:
Pretože vláda potom platí prostredníctvom kapitálu ministerstva životného prostredia vlastníkom týchto pozemkov, kde sú vyhlásené tieto chránené územia, finančné ujmy. A sú to výdavky štátneho rozpočtu. Preto sme sa rozhodli, že o tom, či bude vláda platiť tieto ujmy zo štátneho rozpočtu, musí rozhodnúť vláda. A navyše ešte, stáva sa nám niekedy, že vyhlásenie chráneného územia koliduje napríklad s výstavbou diaľnic alebo s výstavbou rôznych iných možno aj európskych koridorov a tam sa stretáva ochrana prírody a stretáva sa tam spoločenský záujem. To sme napríklad videli pri diaľnici Turany - Hubová. A ide o to, aby keď vláda povie, že toto územie je vzácne, treba ho chrániť, aby potom pri ďalších svojich aktivitách, pri výstavbe diaľnic, pri výstavbe iných industriálnych stavieb zvážila, že tu sme už raz dali prísľub, tu sme už raz dali slovo a nebudeme robiť z tohto prísľubu výnimky.
Moderátor:
Pán poslanec, vy ste už začali tú tému, že čo všetko v tom zákone chýba, spomenuli ste jednu vec, čo ďalšie je také, čomu by sme sa prioritne mali v budúcnosti venovať?
Mikuláš Huba, (OĽaNO), predseda Výboru NR SR pre životné prostredie:
Čo je pre mňa ďalším sklamaním je, že v zákone absolútne chýba riešenie problematiky krajiny, teda ochrany a udržateľného manažmentu krajiny, hoci sa volá zákon o ochrane prírody a krajiny, nie je tam jediná novelizačná zmena, ktorá by sa pozitívne týkala krajiny, pretože napríklad táto benevolencia vo výruboch sa bude týkať krajiny negatívne, pretože bude miznúť, o tom som hlboko presvedčený, bude miznúť tá voľne rastúca zeleň z voľnej krajiny. Ale máme tu rôzne medzinárodné záväzky, ktorými sme ako zmluvná strana viazaná, je to napríklad európsky dohovor o krajine a ten predpokladá, že vláda implementuje rôzne opatrenia práve na zachovanie rázu krajiny. To sa v tomto zákone nedeje, hoci to bola šanca. Už 8 rokov trvá tento náš záväzok a neurobili sme v ňom žiadny pokrok. Skôr sa tá krajina zo dňa na deň mení k horšiemu. Tak sme tu čakali tiež trošku ambicióznejší prístup predkladateľov. Ďalší taký dôvod, ktorý by som spomenul, okrem týchto dvoch skupín problémov je ten, že napríklad dôvodová správa nezdôvodňuje vecne dôvody, pre ktoré dochádza k rôznym zmenám, tých zmien je obrovské množstvo, ak si dobre pamätám, tak do vlády išiel návrh so 167 novelizačnými bodmi. Takže je tam obrovské množstvo zmien a pritom tie zásadné zmeny chýbajú, ako som už povedal. A veľké množstvo tých zásadných zmien nie je nijako zdôvodnené. Len sa opakuje to, čo je vlastne v tom paragrafe, čo je v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády.
Moderátor:
Dve krátke otázky ešte na záver mám pre vás. Vy ste síce chceli, aby sa pôvodne ten zákon stiahol, ale nedáte teda žiadny pozmeňovací, keďže ide o druhé čítanie? A nebudete sa ho snažiť presadiť?
Mikuláš Huba, (OĽaNO), predseda Výboru NR SR pre životné prostredie:
Určite dáme. To sme sa už zhodli aj s pánom ministrom.
Peter Žiga, (Smer-SD), minister životného prostredia SR:
V prípade zmysluplného návrhu sme pripravení o tom hovoriť.
Mikuláš Huba, (OĽaNO), predseda Výboru NR SR pre životné prostredie:
Že v prípade zhody bude s ním súhlasiť aj ministerstvo, v prípade nezhody ho dáme aj tak, samozrejme.
Moderátor:
Vy ste mi odpovedali zároveň na tú poslednú otázku, že či ste schopní akceptovať nejaký návrh opozície.
Peter Žiga, (Smer-SD), minister životného prostredia SR:
My sme za to, aby keď prídu zmysluplné návrhy, aby sa do tohto zákona dostali. My sme aj počas pripomienkového konania boli veľmi otvorení ku všetkým pripomienkam. A ešte raz hovorím, je to zákon alebo novela, ktorá prináša kompromis. Poďme radšej postupnými krokmi a dosiahnime v ochrane prírody čo najväčšiu mieru, ale nedá sa to zo dňa na deň a myslím si, že ešte aj spoločnosť nie je na to pripravená.
Mikuláš Huba, (OĽaNO), predseda Výboru NR SR pre životné prostredie:
Tam by som ale trochu oponoval, vy máte veľmi dobrý pocit z toho prerokovania tej hromadnej pripomienky verejnosti a mimovládok. Ja som sa ich opýtal tých predkladateľov, oni majú skôr opačný pocit. Vyčíslili mi dokonca nejakých 70% úplne neakceptovaných a ďalších asi 10% čiastočne, je to pritom hromadná pripomienka, ktorú podporilo za niekoľko dní vyše 8 tisíc ľudí.
Peter Žiga, (Smer-SD), minister životného prostredia SR:
My sme sa s nimi, pán poslanec, stretli a vysvetlili.
Mikuláš Huba, (OĽaNO), predseda Výboru NR SR pre životné prostredie:
Ja viem, že ste sa s nimi stretli, ale tá nespokojnosť pretrváva a naozaj ten váš dojem je úplne opačný ako ich z toho prerokovania. Takže ja som si osvojil väčšinu tých ich pripomienok a budeme aj z nich teda čerpať.
Moderátor:
Ale sám pán minister povedal, že pripúšťa nejaký kompromis, na ktorom sa zrejme dohodnete. Aj keď nie na všetkom.
Peter Žiga, (Smer-SD), minister životného prostredia SR:
Verejnosť to nie sú len mimovládne organizácie. To je aj ZMOS, to sú aj lesníci, to sú aj súkromní vlastníci lesov, to je aj cestovný ruch, všetkých týchto treba počúvať a v rámci všetkých týchto pripomienok treba nájsť ten balans, tú rovnováhu a v tomto prípade by nešlo o rovnováhu.
(Zdroj: STV, 16.10.2013)