Hypotekárna kríza dopadá aj na lesníkov
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Prijatie nepopulárnych opatrení, ktoré vedú k prepúšaniu zamestnancov š.p. Lesy SR, je podľa vedenia podniku výsledkom podrobných ekonomických analýz a potvrdil ich aj nezávislý ekonomický audit. Podnik sa nachádza v „náročnej“ ekonomickej situácii, ktorú ovplyvňujú viaceré nepriaznivé faktory.
Vedenie š. p. Lesy SR nedávno oznámilo prijatie racionalizačných opatrení, ktorých súčasou je aj zníženie počtu pracovníkov. Predpokladá sa uvoľnenie asi 500 pracovných pozícií, najmä riadiacich pracovníkov a úradníkov na úrovni generálneho riaditeľstva, odštepných závodov a lesných správ.
Štátne lesy sú pomerne veľkým zamestnávateľom, v súčasnosti v tomto podniku pracuje 4 374 ľudí, z toho 2 750 technicko-hospodárskych zamestnancov a 1 624 v robotníckych profesiách. Priemerná mzda prevyšuje 27-tisíc korún. Štvrtinu z celkového počtu technicko-hospodárskych zamestnancov tvoria ženy. K 1. máju tohto roka evidovali na ústredí generálneho riaditeľstva š. p. Lesy SR 177 technicko-hospodárskych pracovníkov, ale k 1. júlu sa ich počet znížil na 158 a do konca roka má ich počet klesnú na 139.
Podľa hovorkyne štátnych lesov Anity Fákovej je lesnícke povolanie špecifické a pri uvoľňovaní zamestnancov sa bude prihliada aj na sociálny dopad tohto kroku. V prvom rade takúto ponuku dostanú ľudia, ktorí už majú nárok na dôchodok. Pokiaľ ide o robotnícke profesie, bývalým zamestnancom už dávno ponúkol podnik externý pomer na živnos. Konkrétne čísla prepustených ľudí na jednotlivých pracoviskách majú by známe už tento štvrtok po stretnutí ministra pôdohospodárstva s riaditeľmi odštepných závodov.
Podnik sa nachádza v „náročnej“ ekonomickej situácii, ktorú ovplyvňujú viaceré nepriaznivé faktory. Ide najmä o dopad hypotekárnej krízy na európsky trh s drevom a dlhodobý pokles cien dreva. Len v tomto roku spôsobil podniku finančnú stratu vo výške 400 miliónov korún, pričom prognózy na najbližšie dva roky nenaznačujú obrat k lepšiemu. Negatívny vplyv na hospodárenie má aj odovzdávanie lesov pôvodným vlastníkom.
Lesy to robia vo vlastnej réžii a ročné náklady na túto činnos dosahujú 85 miliónov korún. Štátne lesy pritom niečo stojí aj správa 230 tisíc hektárov neodovzdaných lesov, kde len investuje, ale bez efektu ažby.
Ekonomiku štátnych lesov nepriaznivo ovplyvňuje aj enormný nárast kalamitného dreva, pričom cena prioritne spracovanej kalamitnej drevnej hmoty sotva pokrýva náklady na ažbu. Záujem o toto drevo je navyše minimálny a čím je hmota dlhšie na sklade, tým je jeho cena nižšia. O rozsahu kalamitnej ažby najlepšie hovorí údaj, že takáto produkcia zamestnáva „na plný úväzok“ desa odštepných závodov.
Napokon je tu ešte záaž v podobe zvýšených nákladov na ochranné opatrenia proti expanzii hmyzích škodcov. Aby sa štátne lesy neprepadli do straty, v prvom polroku zredukovali takmer všetky investície. Predpokladanú úsporu režijných nákladov vo výške 300 mil. Sk podnik nasmeruje najmä na vyrovnanie miezd a nákladov, a to najmenej na úroveň inflácie.
Začiatkom októbra dali o sebe vedie aj slovenskí spracovatelia dreva, ktorí znova upozornili na kritickú situáciu na trhu s drevom. Drevospracujúci priemysel sa podľa nich po prvý raz dostal do situácie, keď krajina s vysokou mierou lesnatosti nie je schopná spracovateľom ponúknu strategickú surovinu za prijateľnú cenu.
Kalamitné drevo sa vraj hromadí v skladoch a spracovatelia nie sú schopní z takejto suroviny vyprodukova konkurencieschopné výrobky. Riešením by malo by prehodnotenie plánovaných hospodárskych cieľov u rozhodujúceho dodávateľa dreva a aspoň dočasné zníženie cien piliarskej guľatiny. O tom, či je to aj reálne rozhodne čas a ochota hľada spoločné východiská z krízovej situácie.
(zdroj: Roľnícke noviny, 10. 10. 2008)