Hrozia rádioaktivne lesné požiare?
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Experti varujú, že Európu by mohli zasiahnuť ďalšie dávky černobyľskej radiácie, a to z lesných požiarov.
Rádioaktívne izotopy cézia, stroncia a plutónia, ktoré sa uvoľnili do životného prostredia pri výbuchu jadrovej elektrárne Černobyľ, sa rozpadnú až po niekoľkých desaťročiach. Nebezpečné látky pritom zostávajú najmä v pôde a v rastlinách, ktoré pri horení môžu uvoľňovať kontamináciu do vzduchu, píše sa v článku New York Times.
Vedci v týchto dňoch prišli s tvrdením, že rastúce teploty v kombinácii so stabilnými alebo klesajúcimi zrážkami zvyšujú riziko požiarov v oblasti Černobyľu.
Lesy pritom pokrývali pred katastrofou len 50 percent plochy, zatiaľ čo dnes to je 70 percent v zakázanej zóne. Protipožiarne opatrenia sú pritom minimálne.
Požiarnymi vzorcami a klimatickými predpoveďami sa zaoberali aj biológovia z University of South Carolin, ktorí priniesli dáta z kontaminovaných oblastí na Ukrajine a v Bielorusku. „Investovali sme miliardy dolárov na nový kryt nad starou budovou reaktora,“ povedal profesor Mousseau. „Ale lesné požiare majú schopnosť znovu aktivizovať rádioaktívne látky z pôvodného výbuchu.“
Ako to môže ohroziť zdravie človeka je však zatiaľ veľkým otáznikom. Profesor Mousseau však poukázal na to, že „zvýšené množstvo karcinogénnych látok v našom životnom prostredí nikdy nemá pozitívny dôsledok. Práve naopak. Je to vždy negatívne.“
K výbuchu ukrajinskej jadrovej elektrárne Černobyľ došlo 26. apríla 1986. Oblak radiácie pokryl viac ako 123 tisíc kilometrov štvorcových v Európe a Eurázii. K najhoršiemu znečisteniu ovzdušia došlo priamo v okolí továrne, ktoré je doteraz nedostupné a uzatvorené pre ľudské osídlenie.
Negatívne účinky však môžeme pozorovať aj naprieč krajinami ako napríklad rádioaktívne diviaky v nemeckých lesoch či rádioaktívne huby rastúce v Bulharsku.
Černobyľský mrak pritom neobišiel ani územie bývalého Československa. Ten nad nami preletel celkovo trikrát: 30. apríla, 3. až 4. mája a 7. mája 1986. Prvý a tretí prechod zasiahol celé územie Československa, druhý prechod len jeho západnú časť.
Nadpriemerné zamorenie nameral Inštitút hygieny a epidemiológie v roku 1990 v okresoch Dunajská Streda, Komárno a Žiar nad Hronom.
Zdroj: New York Times, aktuality.sk