Hrabičovania spomínajú na železničku

- Prípravné práce na hrabičovskej železničke sa začali už v roku 1924, - hovorí Ivan Brašeň, bývalý zamestnanec Lesov SR, ktorý sa históriou lesných železničiek dlhodobo zaoberal. Výstavbu inicioval vtedajší riaditeľ Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov v Žarnovici Samuel Kriška. Drevo predtým do závodu prenášali buď konské záprahy alebo sa spúšťalo potokom na pltiach. Na železničke sa stavalo v etapách až do roku 1930. Z vtedy investovaných šesť miliónov korún československých postavili až 34-kilometrovú trať, ktorá smerovala zo Žarnovice, cez Brod do Hrabičova a odtiaľ do Pavlovej lúčky. Železnička sa rozdeľovala na dve odbočky. Prvá bola od Brodu cez Maras dolinu, druhá zas z Hrabičova do Megovej. Prvý vlak sa vydal za svojím nákladom v októbri 1928. Po naložení vagóny zviezla vracajúca sa lokomotíva späť na pílu do Žarnovice. - Zodpovedný pracovník vždy deň vopred nahlásil čas nakládky. Nasledujúci deň mu boli z píly pristavené požadované vagóny, -vysvetľuje I. Brašeň.

Železnička premávala každých dvadsaťštyri hodín. Okrem dreva sa na vagónoch občas prevážali aj zamestnanci, ktorí vtedy v lesoch pracovali. Na železničku si spomína aj 73-ročná Mária z Hrabičova. V hore vysádzala stromčeky od skončenia základnej školy až do svojich osemnástich rokov.

- Ráno nás zobrala mašinka, keďže vagóny vtedy boli ešte prázdne, -spomína. - Zobrali sme si aj bicykle, ktoré sme naložili na vagóny a tie ich spolu s nami vyviezli až do hory, - približuje. Po robote sa už len na bicykloch zviezli dolu do dediny. Vyzdobená lokomotíva ľudí zvážala aj počas májových osláv. Železničku si znova pripomenula o niekoľko rokov, už ako dôchodkyňa, keď spoločne s klubom dôchodcov účinkovali pri otvorení vystaveného vozňa v obci, ktorý slúži ako spomienka na históriu trate a drevospracujúceho priemyslu v doline. Lesná železnica Klakovskou dolinou je aj názov publikácie od autora Tomáša Haviara.

Železnička oficiálne ukončila prevádzku v roku 1966. - V šesťdesiatych rokoch bolo potrebné vykonať totálnu rekonštrukciu železničky. Vzhľadom na nástup automobilového priemyslu sa zvažovalo, či sa viac oplatí drevo zvážať autami či železničkou. Zvíťazili nákladné autá, - hovorí I. Brašeň. Trať následne demontovali. Zaujímavosťou je, že asfaltová cesta, ktorá tadiaľ vedie, je vybudovaná na miestach, ktorými vtedy prechádzali koľaje. Na mieste, kde železnička voľakedy začínala svoju púť dnes stojí spomenutý pamätník v podobe nefunkčného vagóna plne naloženého guľatinou. Úvahy o znovuobnovení železničky sa objavili už niekoľkokrát. No vždy to zlyhalo na realizácii, ktorá by stála nemalé finančné prostriedky a veľa vybavovania na prevoz osôb. - Ja tomu hovorím projektové nadšenie a následne realizačné sklamanie, - dodáva I. Brašeň.

Zdroj: MY Noviny Žiarskej kotliny