Hospodárenie v lesoch Bavorska: Cieľom finančnej podpory je čím skôr spracovať kalamitné drevo
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Vo svojom príspevku chcem v krátkosti priblížiť niektoré osobitosti lesného hospodárenia, ktoré ma zaujali počas môjho pôsobenia v rôznych lesníckych štátnych inštitúciách v Bavorsku. Verím, že niektoré z nich sa stanú inšpiráciou aj pre zveľaďovanie našich lesov. Tieto poznatky porovnávam s vlastnými skúsenosťami, ktoré som získal už ako chlapec, vyrastajúci v lesníckej rodine, počas štúdia na vysokej škole, či ako bývalý zamestnanec - taxátor Lesoprojektu Piešťany.
Na úvod v krátkosti priblížim súčasnú situáciu v Bavorsku. Zloženie lesov podľa vlastníctva je podobné ako na Slovensku. Štátne lesy obhospodarujú približne tretinu lesnej plochy, komunálne lesy tvoria takmer 15 %, zvyšok predstavujú súkromné lesy a ostatné formy vlastníctva. V minulosti Bavorsko, podobne ako ostatné spolkové krajiny Nemecka, vsadilo na ekonomicky zaujímavé, rýchlorastúce, avšak často stanovištne nevhodné dreviny, predovšetkým na smrek a borovicu. Výsledkom je, že ihličnaté dreviny sa podieľajú na celkovom drevinovom zložení približne 65-timi percentami a iba 35 percent tvoria listnáče, i keď podľa prirodzeného rozšírenia by sa na drvivej väčšine územia mali vyskytovať bukové zmiešané porasty.
Je pravdou, že pomerne dlhú dobu prinášali predovšetkým smrekové monokultúry finančné zisky, ale časy sa zmenili a tento spôsob hospodárenia si pomaly ale isto začal vyberať svoju daň. Množiace sa veterné kalamity a zrážkovo chudobné letá vytvorili ideálne podmienky pre množenie sa podkôrneho hmyzu a spôsobili vznik obrovských kalamitných plôch, ktoré je potrebné čím skôr zalesniť. Na tieto účely uvoľnila nemecká vláda zo svojich fondov obrovské finančné prostriedky. Celkovo ide asi o 1,5 mld. eur. Celková plocha kalamitných plôch v Nemecku sa k roku 2020 vyšplhala na 285 000 ha, pri 178 miliónoch m3 kalamitného dreva.
Jednou z najviac postihnutých nemeckých spolkových krajín je práve Bavorsko. Cieľom finančnej podpory je čím skôr spracovať kalamitné drevo, aby sa zabránilo šíreniu podkôrneho hmyzu a následné zalesnenie stanovištne vhodnými pôvodnými, ale aj stanovištne vhodnými nepôvodnými drevinami. Samozrejme majú pri zalesňovaní prednosť domáce stanovištne vhodné dreviny, vrátane zriedkavých domácich druhov ako brekyňa, oskoruša, hruška planá, javor poľný atď. V oblastiach, kde aj pôvodné druhy drevín narážajú na hranice svojich možností podporí štát finančne aj zalesňovanie nepôvodnými alternatívnymi drevinami, ako duglaska, lieska turecká, céder himalájsky, atlaský, či dub červený.
Na tieto účely vytvoril úrad pre les a lesné hospodárstvo vo Freisingu smernicu, ktorá zaraďuje tieto alternatívne nepôvodné dreviny do štyroch kategórií podľa ich vhodnosti využitia pre lesnícke účely, pričom pri posudzovaní vhodnosti vychádza z údajov z krajín pôvodu a z toho ako sa tieto dreviny v tamojších podmienkach už v minulosti osvedčili. Tak napríklad do prvej skupiny boli zaradené druhy drevín ako duglaska, borovica čierna, smrekovec japonský, dub červený, ktoré sa v minulosti veľmi dobre osvedčili.
Predovšetkým duglaska, konkrétne jej zelená forma, rastie v lesoch Bavorska už vyše 120 rokov, pritom nevykazuje zvýšenú náchylnosť na škodcov a choroby, rastie oveľa rýchlejšie ako smrek a ceny sa na submisiách dreva šplhajú k hranici 500 eur/m3. Bežná cena sa pohybuje niečo nad hranicou ceny smrekového dreva. Ďalšou výhodou duglasky je, že znáša súčasné zmeny klímy lepšie ako smrek a je odolnejšia voči škodcom a vetru. Sadbový materiál tejto skupiny drevín je štátom finančne dotovaný v neobmedzenom množstve.
Druhá skupina je tvorená drevinami, ktoré síce ešte dlhodobo nerastú v lesoch Bavorska, ale stanovištné podmienky v lokalitách pôvodného výskytu dávajú predpoklad, že budú aj vo vyššom veku úspešne prosperovať v meniacich sa klimatických podmienkach nášho klimatického pásma. Početné mladé lesné kultúry týchto drevín už úspešne rastú v podmienkach Bavorska. Tu je potrebné spomenúť céder libanonský, céder atlaský a liesku tureckú. Dôvody, prečo sú tieto dreviny považované za perspektívne, sú predovšetkým extrémna odolnosť voči suchu, dobrý rast a kvalitné, vysoko hodnotené drevo. Ústav genetiky v Teisendorfe založil viaceré výskumné plochy s výsadbami týchto drevín po celom Bavorsku s cieľom vyselektovať najlepšie populácie vhodné pre výsadbu. Pri drevinách tejto skupiny je možná štátna dotácia iba v obmedzenom množstve.
Skupina 3 je zastúpená napr. sekvojovcom mamutím, ktorý v našich podmienkach síce vykazuje rýchly rast, drevo však nevykazuje kvalitu sekvojovcov rastúcich v krajine ich pôvodu. Preto sú tieto druhy odporúčané s obmedzením. Posledná skupina je zastúpená drevinami, ktoré nie sú prakticky osvedčené, vykazujú však niektoré vlastnosti, ktoré ich predurčujú odolávať zmeneným klimatickým podmienkam.
V zákone o lesoch je zakotvená klauzula, že štátne lesy sú povinné príkladne obhospodarovať im zverené štátne lesy a pritom zohľadňovať záujmy ochrany prírody. Pri obhospodarovaní musia zohľadňovať nielen ekonomické, ale aj ekologické a spoločenské funkcie lesa, či zveľaďovať biologickú rozmanitosť. To isté sa vzťahuje na komunálne (mestské a obecné) lesy. Štátne, ako aj komunálne lesy, sú zo zákona povinné obhospodarovať im zverené lesy na základe odborne vyhotovených hospodárskych plánov. Táto povinnosť sa však nevzťahuje na vlastníkov súkromných lesov. V tomto prípade využíva štátna správa na presadenie svojich cieľov poradenskú a kontrolnú činnosť, zabezpečovanú lesníkmi Úradov pre výživu, poľnohospodárstvo a lesníctvo (obdoba našich lesných úradov) v spojení s veľkorysou finančnou podporou.
Napríklad za jednu sadenicu zaplatí štát vlastníkovi lesa základnú sadzbu zhruba 1,50 eur, pričom s rôznymi príplatkami sa táto suma môže vyšplhať až na zhruba 5 eur za sadenicu. V tejto podpore sú zahrnuté aj náklady na starostlivosť do doby zabezpečenia kultúry. V prípade, že sa súkromnému vlastníkovi lesa podarí zabezpečiť následný porast stanovištne vhodným prirodzeným zmladením dostane od štátu finančnú podporu vo výške približne 1 200 eur/ha. Štátne lesy hospodária na vlastné náklady a podobné programy na štátnu finančnú podporu sa na tieto nevzťahujú. Okrem jedného dotačného programu, z ktorého sú štátnym lesom hradené náklady za určité opatrenia vykonané v spoločenskom záujme, ako napr. udržiavanie lesných ciest a chodníkov využívaných verejnosťou, lesných odpočívadiel, náučných chodníkov, či parkovísk.
Vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov je o niečo náročnejšie ako na Slovensku. Systém je veľmi podobný, ale napr. hranice porastových dielcov sú pohyblivé a určujú sa vždy nanovo podľa aktuálneho vývoja porastu. Na určenie rubnej zrelosti nie je určujúci vek porastu ale cieľová hrúbka a aktuálny stav zmladenia porastu. Pre určenie doby ťažby má výrazný vplyv dopyt na trhu. Napríklad pri buku a dube je pre určenie rubnej zrelosti je rozhodujúci priemer v prsnej výške o hodnote minimálne 60 cm.
Ing. Martin Mokráň