Hospodárenie v lesoch Bavorska (2. časť): Čím je viac drevín v poraste, tým lepšie

Zaujímavosťou je tradícia pestovanie duba v Spessarte na severe Bavorska. V tejto oblasti je známa tradícia pestovania nepôvodného duba letného na chudobných pôdach, vzniknutých na červenom pieskovci, tzv. Buntsandstein. História pestovania duba v tomto regióne siaha stovky rokov dozadu, kedy bolo kvôli chovu diviačej zveri vydané nariadenie vysádzať duby kvôli zvýšeniu úživnosti poľovných revírov. Rubnú zrelosť dosahuje dub v Spessarte vo veku 250 - 350 rokov po dosiahnutí prsného priemeru 80 až viac ako 100 cm. Práve na živiny chudobná pôda umožňuje pomalé prirastanie a tým vznik úzkych letokruhov do hrúbky dvoch milimetrov, ktoré je mimoriadne cenené u nákupcov dreva. Maximálne dosiahnuté ceny za takéto sortimenty sa pohybujú okolo 3 000 eur/ m³, pričom výrezy musia byť minimálne 1,5 - 2 m dlhé.

Ťažba dreva v Bavorsku sa vykonáva pomocou mechanizačných prostriedkov, ktoré sa môžu pohybovať iba po približovacích linkách a zvážniciach. Pri šírke linky 5 m a odstupe liniek 30 m predstavuje táto plocha zhruba 12 % rozlohy porastu. Pred samotnou ťažbou je subjekt vykonávajúci ťažbu oboznámený s pravidlami ťažby a po ukončení ťažby lesník vyhotoví protokol, v ktorom sa okrem kvality vykonanej práce hodnotia aj škody spôsobené ťažbou na poraste a lesnej pôde. Za prípadné škody na porastoch nesie zodpovednosť subjekt vykonávajúci ťažbu.

Čo ma najviac zaujalo pri práci na lesnom závode bola ochrana ekologicky významných, takzvaných biotop-stromov, čiže stromov, ktoré sú dôležitým životným priestorom pre živočíchy. Pod pojmom biotopstromy sa rozumejú napr. bútľavé stromy s vtáčími otvormi, ako aj markantné ekonomicky nezaujímavé stromy, stromy s hubovými konzolami, či hniezdami dravých vtákov. Pred ťažbou prejde lesník kompletne celý porast a nájdené biotop-stromy označí modrou vlnou, aby bola zabezpečená ich ochrana.

Je to rozumné a pochopiteľné opatrenie, keďže takéto stromy sú z ekonomického hľadiska nezaujímavé avšak z hľadiska ochrany prírody a zachovania biologickej diverzity nenahraditeľné. Toto opatrenie je dôležité predovšetkým v starších pôvodných lesoch, ktoré štátne lesy podľa stupňa pôvodnosti a veku začlenili do štyroch kategórií. Do prvej kategórie sa zaraďujú pôvodné porasty nad 180 rokov, iba pôvodné dubové porasty nad 300 rokov. V porastoch tejto kategórie sa klasická ťažba nevykonáva, možno tu ťažiť iba jednotlivé vysokokvalitné kmene.

Pre kategórie 2 a 3 prírode blízkeho lesa sú určené cieľové množstvá biotopstromov a množstvo mŕtveho dreva na ha. Pre obe kategórie je to 10 biotopstromov na hektár. Ak sa takéto stromy v poraste nenachádzajú v požadovanom počte, vyberajú sa tzv. stromy-čakatelia, ktoré po ukončení ťažby porastu zostanú na ploche ako potencionálne biotopstromy. Okrem biotopstromov je ponechávané v poraste mŕtve drevo v množstve asi 40 m³ na hektár pre les kategórie 2, ktorým sa rozumejú staré vyše 140 prírodné lesy, v množstve 20 m³ v prírode pôvodných porastoch mladších ako 140 rokov, t.j. v lesoch kategórie 3. Na dosiahnutie tohto cieľa väčšinou postačí ak sú po ťažbe ponechané celé nespracované koruny stromov.

Okrem postupného obohacovania porastov o spomenuté ekologicky významné stromy a o mŕtve drevo je realizovaných mnoho ďalších projektov, ako napríklad renaturizácia močiarov, vodných biotopov, zakladanie vodných plôch, ochrana malých skupiniek prastarých stromov, zakladanie štruktúrne a druhovo bohatých porastových okrajov, ochrana tzv. metuzalemov – stromov, ktoré presiahnu určitú hrúbku v prsnej výške (napr. pri dube, smreku je to 100 cm, ostatných lesných drevín 80 cm) a mnoho ďalších. Všetky tieto pre ochranu prírody a druhovej rozmanitosti dôležité opatrenia majú slúžiť ako tzv. Trittsteine, čo možno preložiť ako nášľapné kamene, pretože umožňujú plošnú migráciu živočíchom, ktoré sú na tieto biotopy - životné priestory existenčne naviazané. U súkromných vlastníkov lesov sa všetky tieto opatrenia dosahujú prostredníctvom rôznych programov finančnej podpory.

Spolupráca zástupcov štátu a vlastníkov lesa je tu veľmi intenzívna. Vlastníci lesa sa združujú v spolkoch vlastníkov lesa, ktoré sú riadené vlastným odborným lesným personálom. Zástupcovia týchto prvostupňových spolkov sa združujú vo vyšších organizačných celkoch s príslušnosťou k spolkovej krajine, ktoré koordinujú činnosti spolkov vlastníkov lesa a nad tým všetkým stojí organizácia zo zástupcov lesných spolkov, ktorí ich reprezentujú na politickej úrovni.

Stratégia obhospodarovania lesov sa opiera o takzvanú bavorskú cestu integrovaného obhospodarovania lesa. Táto stratégia obhospodarovania lesa má zabezpečiť plnenie ekonomických, ekologických a spoločenských funkcií lesa súčasne na tej istej lesnej ploche, a to vo všetkých lesoch Bavorska. V praxi to znamená, že nie je snahou zastaviť ťažbu dreva a zakladať nové rozsiahle národné parky a chránené územia, ale obhospodarovať lesy tak, že sa realizáciou mnohých menších ekologických projektov dosiahne na celej lesnej ploche rovnaký cieľ ako pri založení napr. národného parku. Inak povedané je možné ťažiť drevo, ale súčasne je potrebné na tej istej ploche vytvárať podmienky prírode blízkeho lesa.

Potrebu obnovy stanovištne nevhodných porastov, predovšetkým smrekových monokultúr si tu všetci dobre uvedomujú,. Aj na tento účel boli založené rôzne iniciatívy, ako je iniciatíva „Horský les“, Východné Bavorsko“, či „Iniciatíva les budúcnosti“. Všetky tieto aktivity majú spoločný cieľ, a to prestavbu labilných, štruktúrne chudobných, stanovištne nevhodných prevažne monokultúr na druhovo bohaté, stabilné a stanovištne vhodné zmiešané lesy. Na presadenie týchto cieľov sú organizované takzvané okrúhle stoly, t.j. spoločné stretnutia zástupcov vlastníkov lesa, štátnej správy, dobrovoľných ochranárskych spolkov, turistických združení a v neposlednej rade zo zástupcov miest a obcí.

Prestavba nepôvodných smrekových, či borovicových monokultúr sa realizuje s výrazným časovým predstihom, a to už v 50 – 60 ročných porastoch formou podsejby alebo podsadby tieňomilnými drevinami, prevažne jedľou bielou a bukom. Naopak kalamitou vzniknuté holiny sa zalesňujú klasicky svetlomilnými drevinami, ako smrekovec, javor, dub, ako aj alternatívnymi nepôvodnými drevinami. Obnovná doba pri prestavbe porastov na porasty stabilné je veľmi dlhá (približne 60 rokov). Porast sa rozpracováva postupne zásahmi rôznej intenzity na malých plochách, aby sa zabezpečila vertikálna a horizontálna štruktúra následného porastu, a tým zároveň vysoká odolnosť voči vetru.

V praxi to vyzerá tak, že podsadba bukom a jedľou sa v smrekovej monokultúre vykonáva postupne asi na 30 – 50 % plochy porastu, na zvyšnej ploche sa dosahuje prirodzené zmladenie. Zásahy sú vykonávané mozaikovite po celej ploche, pričom sa niektoré plochy presvetlia viac, aby sa podporilo zmladenie, iné sa ponechávajú nedotknuté, aby sa dočasne zamedzilo zmladeniu, resp. mohli podsadiť (podsiať) ťieňomilnými drevinami.

V nepôvodných smrekových monokultúrach nie je vždy cieľom úplne odstrániť smrek, ale obmedziť jeho zastúpenie na maximálne 50 %. Zo zmiešania s hlbokokoreniacimi drevinami profituje smrek samotný, a to nie len zvýšením odolnosti voči vyvráteniu vetrom ale aj zlepšením pôdnych podmienok. Listnáče totiž fungujú ako takzvané bázické pumpy, čo znamená, že koreňovým systémom prinášajú bázické živiny ako vápnik a horčík vyplavené v hlbších vrstvách pôdy na povrch pôdy vo forme listového opadu.

Cieľom štátnych lesov pri zakladaní a prestavbe porastov je vniesť do každého následného porastu minimálne tri druhy stanovištne vhodných drevín, pričom niektorí odborníci sa snažia presadiť výsadbu aspoň siedmych druhov drevín. V Bavorsku je v tejto súvislosti často používané príslovie „Wer streut der rutscht nicht“, čo v preklade znamená „Kto rozsieva, ten sa nepošmykne“. Jednoducho, čím je viac drevín v poraste, tým lepšie. Zmiešané druhovo bohaté porasty sú podstatne odolnejšie ako monokultúry. A ak aj v druhovo bohatom, zmiešanom poraste jeden druh dreviny v dôsledku škodlivých činiteľov vypadne, zostanú na ploche ostatné druhy, ktoré budú plniť funkcie lesa.

Významnú funkciu v zmiešaných porastoch majú predovšetkým bohato kvitnúce dreviny z čeľade Rosacea, ako brekyňa, oskoruša, či hruška planá. Popri javoroch poskytujú bohatú pašu nielen rôznym druhom divých včiel, ale sú aj zdrojom potravy a biotopom pre prirodzených nepriateľov lesných škodcov z rodu Hymenoptera. Jedná sa o rôzne parazitické druhy ôs, múch či hmyzích predátorov, ktorý zabraňujú premnoženiu škodlivého hmyzu. Spomínam si, ako nás na fakulte lesníctva vo Zvolene učili o ochrannom význame týchto drevín pre hlavné hospodárske dreviny, ako aj a o dôležitosti zakladania takzvaných biocentier, teda porastov ktoré by sa mali týmito drevinami v určitých odstupoch vysádzať v lesoch Slovenska.

Naše dnes už vzácne plané ovocné dreviny sa vyznačujú veľmi vysokou tolerantnosťou voči suchu a ako hlbokokoreniace dreviny s výnimočne tvrdým drevom podstatne lepšie odolávajú náporom vetra, čím výrazne prispievajú k zvýšeniu odolnosti porastu voči náporom vetra. Plané ovocné dreviny oskoruša a brekyňa by sa ako teplomilné druhy mali v hojnom počte vysádzať predovšetkým v dubovom a dubovo-bukovom pásme, a to predovšetkým na južných exponovaných svahoch, a to aj v optimálnych stanovištiach pre dub. Hruška planá a mukyňa sú vhodné na stanovištiach mimo optima výskytu hlavných hospodárskych drevín, t.j. na južných hrebeňoch a extrémnych exponovaných stanovištiach, a spolu s jabloňou planou aj v porastových okrajoch.

Tu je priestor aj pre poľovníkov, ako sa angažovať za zachovanie týchto druhov napr. výsadbou oskoruší, brekýň, planých hrušiek, jabloní na lesných lúkach, či zakladaním alejí popri cestách. Samozrejme je takéto výsadby možné uskutočniť iba vtedy, ak tieto nie sú v rozpore s inými záujmami, ako napr. záujmami ochrany prírody a krajiny. Realizáciou takýchto opatrení sa možno zasadiť za zvýšenie toľko omieľanej biodiverzity, a tým aj odolnosti porastov voči škodlivým vplyvom. Zvýšením podielu týchto drevín v lesoch sa zároveň zvýši aj úživnosť poľovných revírov. Plané ovocné dreviny totiž začínajú plodiť skoro, pričom dospelý solitérny jedinec oskoruše prinesie úrodu aj viac ako 1000 kg plodov. Pri realizácii takýchto projektov je nevyhnutné, aby zástupcovia štátnej správy, vlastníci lesa, poľovníci a ochrana prírody postupovali spoločne.

Ing. Martin Mokráň