Hodenie zodpovednosti na lesníkov nevyšlo: Rozhodujúce sú vecné a odborné argumenty
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Vedúci Lesnej správy Veľká Lúka na Odštepnom závode Revúca š. p. LESY SR Ing. Cyril Bábeľa st. zareagoval na svojom profile na sociálnej sieti vecným a odborne vyargumentovaným spôsobom na tvrdenia ochranárov, ktorí sa po veľkej prietrži mračien na Muráni snažili v masmédiách hodiť zodpovednosť za poškodenie cesty v lokalite Vojková na lesníkov.
„Je nutné poukázať, že Muránska planina má puklinovokrasový charakter s absolútnou prevahou podzemného odtoku vôd nad povrchovým odtokom. Jednoducho povedané, aj pri živelnej pohrome, akou je spád 132 litrov vody na meter štvorcový za dve hodiny, tento ekosystém to zvládne bez väčších škôd. Celkom iná je ale situácia v lokalite Vojková, kde podložie tvoria kryštalické bridlice pásma Kohúta, ktoré sú prakticky nepriepustné a kde prevláda povrchový odtok. A práve tu nastal problém. Keď zoberieme do úvahy fakt, že v lokalite Vojková intenzívne pršalo od 8. júna 2020 až 20 dní a potom prišla smršť v podobe spádu 132 litrov vody na meter štvorcový na ploche 56 ha, ktorá gravitovala do priepustu Vojková, tak tento priepust a ani ekosystém to jednoducho nemohli zvládnuť. Jednalo sa o spád približne 74 miliónov litrov vody na svahoch so sklonom od 50 % do 60 % v priebehu dvoch hodín. Tento obrovský prúd vody strhol miestami až do hĺbky dvoch metrov kamenivo a zeminu, ktorá aj bez spomenutých zvyškov dreva nemala šancu prejsť cez priepust.
Čo sa týka poriadku a poťažbovej úpravy, či už vo Vojkovej alebo na Muránskej planine, lesníci ju dôsledne vykonávajú. O tom, že jedno z protieróznych opatrení je aj uloženie zvyškov po ťažbe do eróznych rýh, môžeme polemizovať, lebo pri takej 100 ročnej smršti asi nič nepomôže. Lesníci so správou ciest majú veľmi dobré vzťahy a spolupracujú na tomto nestabilnom území pri zemných prácach, ako aj pri odstraňovaní stromov, ktoré pri dažďoch ohrozujú neustále premávku na ceste. Zrejme bude do budúcnosti potrebné uvažovať o nejakých protieróznych technických opatreniach. Záverom k tejto problematike treba ešte uviesť fakt, že štátna cesta na Prednú Horu bola stavaná v 30-tych rokoch minulého storočia. Profil, teleso cesty, priepusty (priemer 60 cm, 100 cm, 200 cm) rozhodne nespĺňajú ani zďaleka požadované parametre,“ píše vo svojom aktuálnom statuse Ing. Bábeľa st.
Štátny lesník a skúsený praktik Ing. Bábeľa st., ktorý patrí medzi najaktívnejších komunikátorov na sociálnych sieťach, opäť raz potvrdil, že mu záleží na tom, aby široká verejnosť poznala lesnícku pravdu. A urobil to tým najlepším spôsobom.
Jozef Marko