Hľadajú ropu a preto rúbu les
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Ťažobnú firmu, ktorá chcela vŕtať ropu na východe Slovenska, vyšetruje polícia. Nelegálne vyrúbali stromy.
Spoločnosť Alpine Oil & Gas, ktorá chce na východe Slovenska ťažiť čierne zlato, má problémy s miestnymi obyvateľmi. Jeden z ich prieskumných vrtov je zastavený kvôli odporu obyvateľov obce Oľka. Firma skúma v oblasti severovýchodného Slovenska možnosti ťažby ropy a zemného plynu už od roku 2006, tento rok mala začať s prieskumnými vrtmi. Ako prvé sa mali urobiť vrty v obci Oľka a Krivá Oľka.
„Jeden z vrtov sme plánovali naozaj doslova v dedine. Ale na základe diskusií s miestnou komunitou sme od umiestnenia tohto vrtu ustúpili,“ povedal jeden zo šéfov projektu L. Ron Crow.
Miestni sa postavili na odpor petíciou. „Oľka sa nachádza v jednom z posledných území, ktoré nemajú environmentálnu záťaž. Široko ďaleko žiadna fabrika! To je naša devíza. Riešime tu konskú turistiku, biofarmárstvo, a zrazu sa tu zjaví pán z Texasu a postaví nás pred hotovú vec, že o za pár týždňov sa spustia prípravné práce na skúšobný vrt,“ hovorí obyvateľ obce a aktivista Roland Noga.
Petícia však nebola tým, čo prieskum zastavilo. Spoločnosť Alpine Oil & Gas začala s prípravami na vrt v podobe výrubu stromov bez povolenia. „Firma mala všetky povolenia len do 31. marca. S prípravou pozemku však začali až v apríli,“ hovorí starosta Oľky Vladimír Ščerba. „Laborecká vrchovina patrí do chráneného územia Natura 2000. Hniezdia tu mnohé druhy vtákov. Rúbať sa môže len v období vegetačného pokoja od 1. októbra do 31. marca. Práce sa začali v polovici apríla. Preto prípad teraz riešia polícia a inšpekcia životného prostredia,“ vysvetľuje starosta.
Ťažobná spoločnosť si na prieskumné vrty prenajala pozemky od štátnych lesov a arcibiskupstva bez toho, aby o tom vedeli miestni. Obyvatelia a dokonca ani poslanci netušili, že obec dostáva každý mesiac príspevok za to, že sa nachádza v prieskumnej oblasti.
L. Ron Crow tvrdí, že o životné prostredie sa netreba v tomto prípade báť. Ťažké autá a stavebný ruch vraj sprevádzajú iba prieskum a hĺbenie vrtu a samotný proces je tichý. "Keby som mohol, pokojne si dám vrtnú vežu na svoj vlastný dvor," hovorí s tým, že samotný vrt vyzerá nenápadne, je za plotom, v okolí sú vysadené rastliny a ropa odteká systémom potrubia na zberné miesto. Žiadne kamióny a cisterny teda nehrozia. Alpine Oil & Gas sľubuje aj vytvorenie práce, a to nielen pre robotníkov, ale aj pre inžinierov.
„Nemyslím si, že prípadná ťažba bude pre obec prínos. Pre nás to neznamená vznik pracovných miest, iba znečistenie,“ hovorí starosta Oľky s tým, že hoci by obec získala malé percento z výnosu, nevyvážilo by to straty na životnom prostredí. Vladimír Ščerba patrí ku starostom, ktorí s umiestnením vrtov nesúhlasia. Sú však aj takí, ktorí by ropné veže privítali.
"Obnovenie ťažby ropy by znamenalo pre obec jednoznačne zamestnanosť, obnovenie ciest a zvýšenie počtu obyvateľov Mikovej,“ zhodnotil starosta Mikovej Dušan Džula.
Spoločnosť Alpine Oil & Gas má od ministerstva povolené skúmanie v troch oblastiach s celkovou rozlohou 1500 štvorcových kilometrov. Ide o Sninu, Svidník a Medzilaborce a okolité obce. Povolenie platí do 1. augusta 2016.
„Samotným geologickým prieskumom by nemalo dôjsť k narušeniu životného prostredia. Organizácia musí pri realizácii geologického prieskumu dodržovať podmienky, ktoré jej boli stanovené orgánmi a organizáciami podľa osobitných predpisov,“ uviedol hovorca ministerstva ŽP Maroš Stano.
Predstavitelia Alpine Oil & Gas argumentujú tým, že v spomínanom kraji sa ropa ťažila už pred desiatkami rokov a dnes ju stačí obnoviť. „Ropa vytekala na povrch sama a tak sa tam urobilo zopár vrtov, ktoré sa do 40. alebo 50. rokov ťažili v okolí Mikovej. Bolo to malé ložisko, ale ťažilo sa dlhodobo,“ vysvetľuje vedúci prieskumu, geológ Stanislav Benada.
Na všadeprítomnú ropu v kraji odkazujú aj historické dokumenty. V roku 1915 dokonca v mikovskej „dechtivke“ vyrazila ropa na povrch a dostala sa do potoka. Prameň vtedy vraj upchali slaninou. V okolí Mikovej sa v 20. až 50. rokoch vyťažilo 436-tisíc ton čierneho zlata.
Ropný vrt, na dnešné pomery primitívny, však veľmi znečisťoval životné prostredie. Roland Noga dokonca hovorí o tragických následkoch, ktoré si pamätajú obyvatelia. Vraj došlo k úhynu dobytka, výbuchom a aj otravám. „Z tohto kraja sa len bralo a nič sa sem nedávalo. Jednoducho tu žiadnu ťažbu nechceme a hotovo,“ dodal.
Zdroj: aktuality.sk