Historici: Človek bol plne viazaný na les a suroviny a produkty z neho
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Spoločnosť Mestské lesy Kremnica, hospodáriaca na vyše 9 700 hektároch na druhom najväčšom mestskom lesnom majetku na Slovensku, vydala pri príležitosti 25. výročia reprivatizácie lesov mesta Kremnica reprezentatívnu monografiu Lesy v dejinách Kremnice. Bohaté a zaujímavé dejiny hospodárenia v tamojších lesoch spracovali prehľadným a pútavým spôsobom miestni historici. Nás zaujal v úvode knihy popis vzťahu človeka k lesu v minulosti.
„Les tvoril pre človeka v minulosti každodennú súčasť života, omnoho viac, ako je to dnes. Prostredie Európy už v stredoveku tvorili lesy iba z menšej časti, prevládala odlesnená, ľuďmi kultivovaná krajina. Na Slovensku sa k tomuto stavu dospelo niekedy v priebehu 13. a 14. storočia. Išlo o obdobie hlbokých hospodárskych, demografických a spoločenských zmien, ktoré súviseli s odlesňovaním krajiny. Tento proces sa nazýva veľká stredoveká transformácia.
Les v realite a predstavách ľudí mohol mať tri podoby. Časť lesov tvorili zvyšky pralesov, a to hlavne v okrajových, menej prístupných polohách. Tento druh zodpovedal predstavám „strašidelného“ lesa, no aj v ňom bolo možné stretnúť ľudí (napr. Lesných robotníkov).
Druhý typ tvorili pôvodné lesné porasty, no s rôznou mierou zásahu človeka – ťažba dreva, lesné remeslá (uhliarstvo a dechtárstvo) a poľnohospodárske využitie lesa (poliarenie/pestovanie obilnín na rúbaniskách/pasenie domácich zvierat, les ako zdroj krmiva a podstielky pre zvieratá). V takomto lese sa pohybovalo množstvo ľudí a strach z neho je ťažko predstaviteľný. Tieto lesné porasty sa najmä ťažbou, lovom a poľnohospodárskou činnosťou postupne presvetľovali.
Tretí typ predstavoval človekom sformovaný (antropogénny) les. Išlo o pravidelne rúbaný a zmladzovaný les, ktorý bol zdrojom stavebného a palivového dreva a suroviny (napríklad pre uhliarstvo). Antropogénnych lesov bolo už v neskorom stredoveku a rannom novoveku veľké množstvo.
Z uvedeného vyplýva, že predstava nezaľudnených temných lesov je iba konštruktom. Človek bol plne viazaný na les a suroviny a produkty z neho. Spoločnosť zároveň lesy sama postupne pretvárala. Možno tak hovoriť o „živiteľskom“ lese, v ktorom sa pohybovala značná časť populácie. V stredovek a rannom novoveku boli lesy zároveň dôležitým útočiskom – refúgiom pred nepriateľmi v čase vojen a povstaní,“ píšu autori publikácie Lesy v dejinách Kremnice.