História lesných hospodárskych plánov na území Slovenska: Najstaršie zachované sú z roku 1761

Les bol a je nevyčísliteľným bohatstvom každého národa, ktorý ho nechal rásť, pestoval ho a potom si z neho bral len toľko, koľko mu sám ponúkal. Túto skutočnosť si začali uvedomovať vládcovia území až vtedy, keď lesov nebezpečne ubúdalo a hrozili dôsledky pre celú krajinu. A tak prišli na rad zákony a nariadenia, ktoré mali ochrániť les pred nenásytnými vlastníkmi lesov a kupcami s drevom. Mnoho nariadení a právnych noriem sa prehnalo dejinami našich hôr a dolín, kým sa ustálili hranice lesných pozemkov a kým sa plánované hospodárenie v nich dostalo na dnešnú úroveň.

Aj v tomto stručnom historickom exkurze do vzniku a vývoja hospodárskej úpravy lesov a vypracovania lesných hospodárskych plánov (LHP) na našom území bude reč najmä o zákonoch, lebo tie predovšetkým určovali a aj dnes určujú úroveň lesníckeho plánovania pre odborné a trvalé obhospodarovanie a starostlivosť o lesy.

Obdobie do roku 1918

Snahy o zachovanie lesov regulovanou ťažbou a zalesňovaním nachádzame v historických prameňoch dávno predtým, ako sa vyhotovili prvé lesné hospodárske plány. Neustála sa zvyšujúca spotreba dreva prinútila majiteľov lesov uvažovať o premyslenom a úspornom hospodárení najmä v starších lesoch, ktoré boli predmetom dravého záujmu banských a iných spoločností závislých na drevnej surovine.

Znaky kontinuity a vyrovnanosti ťažieb nachádzame napríklad v Kráľovskom nariadení zvolenskému županovi v roku 1426, ktoré pojednáva o ťažbe na vopred určených plochách. Podobne Horný rád Vratislavského biskupstva z roku 1541 žiada rozdelenie lesov na toľko rúbanísk, koľko rokov je potrebných na rast stromov. Za najstaršie zachované lesné hospodárske plány na Slovensku možno považovať elaboráty pre Holič a Šaštín z roku 1761. Pre štiavnické, žarnovické, revištské a šášovské lesy v rokoch 1763-1765 vykonal popis lesov a vypracoval  LHP banskoštiavnický lesmajster Jozef Querer a pre lesy panstiev Liptovský Hrádok a Likava v roku 1766 likavskohrádocký lesmajster Ján Xaver Girschik.

LHP už v tomto období obsahovali podrobný opis stavu lesa, jeho plochy, zásoby, predpisy ťažieb a mapu. Zavádza sa taktiež hospodárska kniha s uvedením návrhov plánovaných ťažieb, ich sortimentným členením a priestorovým usporiadaním a evidenciou vykonaných prác (lesná hospodárska evidencia).

Ktovie koľko lesov a s akou drevinovou skladbou by sme dnes obhospodarovali na území Slovenska, keby sa v druhej polovici 18. storočia nezastavilo primitívne hospodárenie v lesoch a ich ničenie. Urobil tak Tereziánsky lesný poriadok v roku 1770, vydaný v dobovej slovenčine pod názvom Porádek hor aneb lesuw zachování. Bol významným medzníkom v rozvoji lesníctva, lebo sa stal záväzným pre každého majiteľa lesa a už vtedy určoval spôsob rúbania dreva a pestovanie nových lesov pre zaistenie trvalého úžitku z nich. A tu sú aj historické korene hospodárskej úpravy lesov. Tereziánsky lesný poriadok mal 55 bodov a obsahoval zásady, ktoré aj dnes udivujú svojou komplexnosťou a predvídavosťou.

Ďalší rozvoj hospodárskej úpravy lesov na Slovensku bol poznačený pokrokom dosiahnutým v oblasti lesníckych vied. Významnou mierou prispeli k pozdvihnutiu hospodárskej úpravy lesov na Slovensku prvé lesnícke školy, ktoré u nás v tom období vznikali. Najskôr v Liptovskom Hrádku  v roku 1796, potom v Banskej Štiavnici v roku 1807. V tomto období bol na banskoštiavnickej Baníckej akadémii prof. Wilckensom vyhotovený vzorový LHP pre školské polesie Sklené Teplice a Repište. Pre lesy mesta Dobšiná  v rokoch 1849 -1851 vyhotovil bývalý mestský lesmajster Ladislav Herzzut jeden z najvzornejšie vyhotovených LHP v polovici 19.storočia. Veľký počet LHP v oravskom komposesoráte je vyhotovený a podpísaný Wiliamom Rowlandom.

Jozef Dekrét Matejovie vykonal mapovacie a taxačné práce v rozsiahlych komplexoch lesov na Horehroní. Významným odborným obohatením zisťovania stavu lesa boli R. Feistmantelom zostavené rastové tabuľky v roku 1854, ktoré vychádzali z údajov lesov stredného Slovenska. Vysokú úroveň v zariaďovaní súkromných lesov  v tomto období na coburgovskom panstve mali diela Ľudovíta Greinera  riaditeľa týchto súkromných lesov v Jelšave, ktorý v rokoch 1874-1877 ako penzista viedol muránsku a hrabušickú taxačnú skupinu.

Vysokú úroveň lesníckej legislatívy na sklonku 19. storočia prezrádza skutočnosť, že zákonný článok XXXI z roku 1879 platil 81 rokov, teda až do vydania zákona č. 166/1960 Zb. Na rozvoj taxačných služieb mala značný vplyv organizácia a spravovanie lesných území. Štátne lesy v rakúsko-uhorskej monarchii neboli spravované a riadené jednotne a delili sa na lesy komorské, banské, soľné, nadačné fondové a vojenské.

Z historického hľadiska je dôležité spomenúť „záborový“ zákon z roku 1919. Na jeho základe prešli na štátne lesy bez náhrady všetky fideikomisné majetky zapísané na meno posledného panovníka, majetky členov panovníckeho rodu a statky rodinného fondu s celkovou výmerou lesov približne 144 tisíc ha. Podľa tohto zákona bolo do roku 1938 pri lesnej časti pozemkovej reformy zoštátnených asi 330 tisíc ha a pre lesnícke školy asi 18 tisíc ha lesov.

V priebehu majetkovoprávnych presunov až do konca 17. storočia nebola vytvorená a jednotne organizovaná taxačná služba. Nariadenia panovníkov smerované k županom sa obmedzili len na zastavenie úbytku lesných plôch klčovaním a zákaz ich zmeny na poľnohospodársku pôdu. Prvé hospodárske plány v druhej polovici 18. storočia vyhotovovali buď primerane kvalifikovaní zahraniční lesníci, alebo domáci lesníci, ktorí potrebné vedomosti o taxácii nadobudli počas ich štúdií v zahraničí. Stalo sa tak až v roku 1879, kedy sa taxačná služba zjednotila a vznikli taxačné kancelárie ako organická súčasť riaditeľstiev štátnych lesov.

Obdobie rokov 1918 - 1939

Na Slovensku sa po roku 1918 taxačná služba úplne rozpadla, pretože väčšinu pracovníkov taxácie tvorili osoby maďarskej národnosti, ktoré v dôsledku zmeny politickej situácie odišli do Maďarska. Na Slovensko boli vyslaní českí lesníci s taxačnými vedomosťami, ktorých prvou úlohou bolo najprv spresniť maďarské podklady, čo by nebolo možné bez asistencie horárov, ktorí ovládali aj maďarský jazyk. Na Slovensku boli taxačné kancelárie v Žarnovici, Banskej Bystrici, Liptovskom Hrádku a Solivare. Oddelenie však nebolo vedené, ako to bolo všeobecným zvykom v tom období, prednostom taxácie, ale inšpekčným úradníkom. Menšie vlastné taxačné oddelenie mal i Oravský komposesorát, kde  v roku 1914 vznikla najstaršia neštátna taxačná kancelária na území Slovenska.

Podobne ako v Čechách, aj na Slovensku postupne došlo k prevzatiu niektorých taxačných kancelári súkromných veľkostatkov; najrozsiahlejšou z nich bola taxácia pre Koburgovské majetky na Muráni, ktorá sa neskôr k 1. 1. 1935 zlúčila so štátnou taxáciou. V zmysle zákona č.82/1918 a zákona č. 37/1928 Zb. v rokoch 1918-1939 taxačná služba spracovávala hospodárske plány pre štátne lesy, spolupracovala na pozemkovej reforme a zariaďovala aj niektoré nadačné lesy.

Popri taxácii štátnych lesov existovala na Slovensku aj taxácia, ktorá  podľa zákonného článku XIX/1898 § 11, ods. c) spracovávala hospodárske plány pre lesy urbariálne a obecné. Jej ústredie patrilo ku Krajinskému úradu v Bratislave pričom jej pobočky administratívne patrili pod lesné oddelenia žúp, po ich zrušení tieto patrili pod lesné oddelenia okresných úradov.

Zlý stav veľkej časti súkromných lesov si vynútilo vydanie Vládneho nariadenia 97/1930, ktorým sa zavádza povinnosť hospodárenia podľa hospodárskych plánov pre všetky lesy nad 50 ha, čiže pre cca 85% lesov v bývalej ČSR. Plány  v tomto období pre štátne lesy vypracúvali taxačné oddelenia pričlenené k jednotlivým riaditeľstvám ŠL a plány pre neštátne lesy,  vyhotovovali lesné oddelenia pri okresných úradoch. Okrem toho v tejto dobe existovali autorizovaní civilní zariaďovatelia.

Od 1. 1. 1935 došlo v českých krajoch k reorganizácií a centralizácií taxačnej služby. Vznikol samostatný útvar Lesotaxačná kancelária v Brandýse nad Labem, pričom  na Slovensku zostal starý stav zachovaný až do roku 1946. Popri taxácií štátnych lesov existovala na Slovensku aj taxácia zriadená, podľa zák. článku XIX/1898, ktorá spracovávala lesné hospodárske plány pre lesy urbariálne a obecné. Pre vojenské lesy v správe ministerstva národnej obrany bola zriadená samostatná zariaďovacia služba. V takejto forme taxácia na Slovensku existovala až do konca roku 1951.

Obdobie rokov 1939 - 1993

Činnosť taxácie, zabezpečujúcej vyhotovovanie LHP na Slovensku. v podstate nadväzovala na predchádzajúce obdobia a až do roku 1944 sa bežne vyhotovovali lesné hospodárske plány. V roku 1941 bola založená fotogrametrická služba, ktorá priniesla nový systém do lesného mapovania využívaním leteckých snímok. Významným medzníkom v hospodárskej úprave lesov je rok 1946, kedy  na Slovensku došlo k centralizácii taxačnej služby a 19. 6. 1946 bola zriadená inštitúcia s názvom Taxácia štátnych lesov (TŠL) v Banskej Bystrici s pôsobnosťou  na celom území Slovenska. Za účelom ľahšieho zvládnutia požadovaného rozsahu prác boli zriadené pobočky TŠL v Solivare (1947), Piešťanoch (1948)  a v Revúcej (1948).

II. svetová vojna vniesla do oblasti LHP značný neporiadok. Preto v roku 1950 prebehla inventarizácia lesov väčších ako 10 ha. Ostatné lesy, s výmerou menšou ako 10 ha boli zinventarizované v rokoch 1953 – 1954 na podklade fotogrametrického vyhodnotenia leteckých snímok záujmového územia. V roku 1948 bol prijatý Zákon č. 206/1948 Zb. o zalesňovaní, zriaďovaní lesných ochranných pásov a zakladaní rybníkov.  Z progresívnych ustanovení tohto zákona možno  spomenúť najmä povinnosť zakladať a obnovovať lesné porasty stanovištne vhodnými drevinami.

V rokoch 1949 – 1953 sa pracovalo na prvej inventarizácii lesov Slovenska a zároveň sa už začalo i s typologickým prieskumom, ktorý prebiehal na Slovensku ako prieskum lesných pôd na úrovni skupín lesných typov a skupín pôdnych typov. V roku 1952 boli oficiálne (zákonom 61/1951 Zb.) zrušené všetky ostatné organizácie (taxačné kancelárie), ktoré boli dovtedy oprávnené vyhotovovať LHP.

Ďalším dôležitým míľnikom v histórii lesníckeho plánovania na Slovensku je dátum 1.1 1952, keď vzniká národný podnik Lesprojekta so sídlom vo Zvolene, ako samostatná, celoslovenská  organizácia zabezpečujúca komplexné vyhotovenie LHP na území Slovenska, s výnimkou vojenských lesov. Pre tieto vyhotovovala LHP vojenská taxácia.  V roku 1960 bol premenovaný na Ústav pre hospodársku úpravu lesov (s celoštátnou pôsobnosťou na území Čiech a Slovenska  do roku 1968). V roku 1978 bol názov zmenený na Lesoprojekt Zvolen. Po roku 1990 vyhotovenie lesných hospodárskych plánov zabezpečoval Lesoprojekt Zvolen cez priame zadanie od ministerstva.

Obdobie od roku 1993 po súčasnosť

Vznikom prvých súkromných taxačných kancelárií sa od roku 1993 začala písať obnova tradície participácie súkromného sektora na vyhotovovaní LHP. Po 1. septembri  2005, čiže  po nadobudnutí účinnosti nového zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. sa LHP stali „trhovým“ produktom, ktorý sa financuje z verejných zdrojov na základe verejného obstarávania.

Dňa 1. 1. 2006 Lesoprojekt Zvolen splynul spolu s Lesníckym výskumným ústavom a Ústavom pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov v lesnom hospodárstve do Národného lesníckeho centra (NLC). Podľa zákona o lesoch sa verejným obstarávateľom stali Krajské lesné úrady, ako orgány štátnej správy a na základe jeho novely – zákona č. 360/2007 Z. z., ministerstvo pôdohospodárstva poverilo verejným obstarávaním NLC.

V roku 2007 došlo k vypusteniu vyhotovovania LHP z činnosti NLC a všetci vyhotovovatelia prešli do neštátneho sektora. 1. 9. 2007 vznikol na NLC nový Ústav pre hospodársku úpravu lesov, ktorý zabezpečuje verejné obstarávanie LHP, kontrolu ich vyhotovovania, metodické riadenie a rozvoj HÚL a komplexné zisťovanie stavu lesa a rámcové plánovanie.

Dlho zaužívaný historický názov Lesný hospodársky plán, ako osvedčená značka LHP, bol s účinnosťou od 1. 5. 2010 zmenený na názov Program starostlivosti o lesy (PSL) na základe zákona č. 117/2010 Z. z., ktorým bol okrem zákona o ochrane prírody novelizovaný aj zákon o lesoch.

Ing. Peter Szarka

Autor je vedúci Polesia Čermeľ spoločnosti Mestské lesy Košice, a. s.