Glosa: O zlatej strednej lesníckej ceste

Rúbané cieľové stromy majú dimenzie, aké dokážu lesníci bez problémov umiestniť a dobre speňažiť na trhu s listnatým aj ihličnatým drevom. Obnovná doba je predĺžená na 50 i viac rokov a výsledkom sú druhovo a vekovo rozmanité porasty s výškovou a priestorovou štruktúrou, charakteristickou pre prírodný les.

Prebierky s intenzitou na úrovni 15 – 17 percent, realizované počas decénia v dvoch až troch fázach, umožňujú získať nielen viac kvalitnej drevnej hmoty ako pri doterajších prebierkach nižšej intenzity, ale zároveň uvoľňujú koruny najkvalitnejším jedincom s najväčším prírastkom, pripravujú porasty na zarodenie a tým aj na postupnú prirodzenú obnovu.  

Lesník a odborný lesný hospodár už nie je len vykonávateľom naplánovaných hospodárskych opatrení z programu starostlivosti o les. Vďaka svojim znalostiam, skúsenostiam, odbornému a citlivému prístupu k pestovaniu a obnovovaniu lesa, ktorý v danej lokalite veľmi dobre pozná, je jeho spolutvorcom, dôstojným partnerom prírody a odbornou autoritou, ktorá napĺňa aj očakávania spoločnosti.

Človek hospodári v lese spôsobom, ktorý mu dáva voľnosť pri uskutočňovaní jeho myšlienok, rešpektujúc základné princípy – trvalé zachovanie lesného ekosystému, trvalá možnosť ťažby rubne zrelých kmeňov, udržovanie štruktúry a rovnovážneho stavu porastu, systematické zasahovanie do všetkých vrstiev porastu a trvalá nepravidelná prirodzená obnova. Týchto päť princípov popísal pred desiatimi rokmi lesník Ladislav Alcnauer na základe vlastných, dlhoročných a overených praktických skúseností.

V súčasnosti má u nás čoraz viac nasledovníkov. Len v rámci LESY SR š. p. hospodária týmto spôsobom na približne 40 000 hektárov lesných porastov, zaradených do objektov PRO SILVA. A lesnícka vrchnosť už tiež chápe, že prírode blízke obhospodarovanie lesa by mohlo byť tou správnou profesijnou odpoveďou na zhoršujúci sa stav lesných porastov najmä v dôsledku klimatickej zmeny a pôsobenia podkôrneho hmyzu.

Ukazuje sa teda, že slovenské lesníctvo našlo pomyselnú zlatú strednú cestu - medzi holorubom a bezzásahom, prírodou a ekonomikou, zhodnocovaním drevnej hmoty a zabezpečovaním verejnoprospešných funkcií lesa, lesníkom ako terčom útokov verejnosti a lesníkom ako rešpektovanou autoritou. A zároveň aj cestu trvalého zmierenia a vzájomného rešpektu vo vzťahu lesníctvo – ochrana prírody – verejnosť. Kiež by tomu tak bolo, lesy a lesníctvo by to už veľmi potrebovali.

Jozef Marko