Glosa: Moje skúsenosti s vlkmi. Ich reguláciou by vypadli z populácie kríženci, ktorí sú menej ostražití a plachí

Vlk je jednoznačne najplachejšie zviera v lese. Potom nasleduje rys a líška. Ostatné zvieratá sú omnoho menej plaché, hlavne keď sú vo väčšej skupine. Najmenšiu plachosť podľa mojich skúseností v prírode prejavuje medveď. Najmä, keď ide o dospelého, a tým aj dosť veľkého jedinca, predovšetkým samca.

Všetky zvieratá sa pohybujú radšej po priechodnejšom teréne ako po zlámanom a vyvrátenom lese. Je jedno, či ide o dravcov alebo bylinožravcov. Preto často stretávame divo žijúcu zver na lúkach, pasienkoch, prípadne na lesných cestách a chodníkoch. Článok píšem v prvom rade ako reakciu na niektoré vyjadrenia o love vlkov z úst „odborníkov“.

Prečo sa na názor neopýtajú chovateľov oviec a kôz? Asi by dostali odpoveď, že v porovnaní s vlkom je medveď ďaleko menším zlom. Medveď, dokonca aj dva, ulovili v elektrickom oplôtku jednu, alebo dve ovce a tie skonzumovali. Naproti tomu vlci, ak vniknú do košiara alebo pasúceho sa stáda, útočia dovtedy, kým sa niečo hýbe. Mnoho oviec pritom len dohryzú, porania a rozoženú. Urobia preto chovateľom oveľa väčšiu škodu.

V prírode lovia väčšinou osamelé kusy. Môže pritom ísť aj o silného jedinca. To, že lovia prednostne poranené kusy, tiež nie je zďaleka pravda. Po prvé ich nemusia nájsť a po druhé, ak takýto jedinec nie je sám, prebieha kolektívna ochrana.

Ako osobnú skúsenosť uvádzam ulovenie jeleňa štvrtej vekovej triedy, ktorý mal najmenej dva týždne poranené koleno a nemohol sa rýchlejšie pohybovať. Držal sa však v skupine jeleňov druhej a tretej vekovej triedy, ktoré mu zabezpečovali kolektívnu ochranu.

Ulovil som v živote dvoch jedincov vlka. Obidva boli vylúčené zo svorky a boli mladšie ako alfa jedince. Jeden mal poranenú nohu, buď strelou alebo klepcom a druhý bol úplne prašivý. Chvost mal celkom holý. Ulovil som ich na návnade na líšky.

Bolo to v období, keď  sme za ulovenie vlka dostávali zástrelné. Mali sme vtedy plat u štátnych lesov cca 3 000 korún. Zástrelné bolo najskôr 2 000 korún. Keď som vlky ulovil ja, bolo nižšie - 1 000 korún. Napriek tomu sa kolegom lesníkom a poľovníkom nepodarilo uloviť skutočný prírastok populácie.

Na Muránskej planine som začal pracovať po vysokej škole a vojenčine v roku 1986. V tej dobe som sa ešte intenzívne venoval športu a cez zimu hlavne bežkám.  Každú voľnú chvíľu som venoval bežkám na planine. Prešiel som aj vďaka výbornej kondícii mnoho kilometrov. Zistil som napríklad, že vlci bežia v snehu v jednej stope aj viac ako šesť kusov. Vtedajší hlavný inžinier, nebudem ho menovať, ma vtedy vysmial. Po roku mi dal za pravdu.

Vraj keď uhynú alfa jedince, mladé vlky nevedia loviť. Ako to môžu „odborníci“ tvrdiť? Zistili, koľko sa ulovilo v minulosti alfa jedincov a koľko mladších vlkov? Prečo sa vyskytujú v prírode vlci samotári, ktorí sú prevažne starší? Nie preto, že prišli v súboji o prvenstvo vo svorke o svoje postavenie?

Keď sa poľovník dostane na dostrel k svorke, dokáže vystreliť na maximálne dva kusy. A čo ostatných päť až šesť? Videl som vlkov viackrát. Dokonca som mal pri sebe aj poľovnú zbraň. Vystreliť som však dokázal len dvakrát, aj to len preto, že boli poranené a na návnade na líšky.

V minulosti, keď sa ešte za odstrel vlkov vyplácalo zástrelné, museli sme lebku poslať na výskum, či nejde o kríženca so psom. Myslím, že tých krížencov je v prírode už veľa. Ako môže mať vlk dlhý a ohnutý chvost ako napríklad na videu na námestí v Muráni? Veď aj v správach TV JOJ boli nasnímané vlky s dlhými a ohnutými chvostami.

V revíri som dvakrát spozoroval dvoch tých istých vlkov. Žiadne iné vlky s nimi neboli. Jeden bol s krátkou srsťou a sfarbením. Presne takým, ako má náš nemecký ovčiak. Druhý bol s dlhou srsťou sfarbením do striebro siva ako typický vlk. Nemohlo ísť napríklad o vlčicu a ujdeného vlčiaka?

Nevadí „odborníkom“, že sa v našej prírode nachádza množstvo krížencov, ktorí sa neobávajú pohybovať v blízkosti ľudí? Napríklad na námestí v Muráni. Možno ten samotár (aspoň iných na videu viac nebolo vidieť) nelovil túlavé psy v obci bez strachu pred ľuďmi?

Naši starí rodičia vykladali vlkom otrávené návnady, aby znížili ich početnosť a ochránili si tým svoje hospodárske zvieratá, ktoré boli ich živobytím. Vlk sa lovom s puškou odstrániť z prírody nedá. Je tak plachý, že mnohí kolegovia poľovníci vlka v živote v prírode ani nevideli, nie to ešte ulovili.

Prečo, keď sa plánuje lov poľovnej zveri, sa to nedeje aj u vlka? Samozrejme, nie na revíry, ale napríklad okresy. Moje poznatky, hlavne pozorovaním stôp v snehu hovoria, že vlčia svorka svojim revírom nekopíruje hranice poľovného revíru. Dokonca sa zatúla aj do revíru inej svorky. Hlavne sa to zvykne diať, keď začnú na juhu Slovenska s vyššou populáciou diviakov spoločné poľovačky. Tam nájdu vlci dostatok postrelených jedincov a najmä vývrhov.

Môj názor a skúsenosti sú jednoznačné. Plánovať lov vlkov rovnako ako sa plánuje lov ostatnej poľovnej zveri. Samozrejme, tak ako v minulosti, predkladať lebky ulovených vlkov na posúdenie, či nejde o krížencov.

Vlka považujem za veľmi pekné a vysoko inteligentné zviera. Prečo však jeho stavy neregulujeme? „Odborníci“ si neuvedomujú, že pri plánovanej regulácii by vypadli z populácie práve kríženci vlka, ktorí sú menej ostražití a plachí? Nechceme očistiť našu populáciu vlkov od krížencov? „Odborníci“ by tak mali možnosť získať všetky parametre uloveného vlka.

Ing. Marek Nosko