Glosa: Kto, na koho a koľkými prstami ukazuje, keď vidí rozdiel medzi robením a ničnerobením v lesoch
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Jedno rozhranie, dva prístupy a rôzne výsledky na lesnom majetku vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva – Bývalí urbarialisti obce Východná s názorným rozdielom uplatňovania aktívneho lesníckeho a pasívneho ochranárskeho prístupu k obnove lesov. Článok o tom si budete môcť prečítať v májovom vydaní časopisu LES & Letokruhy.
S predsedom pozemkového spoločenstva Jurajom Halahijom, odborným lesným hospodárom Ľubomírom Chovanom a lesníkom Ing. Petrom Garajom sme si pozreli lokality Žerucha a Trsteník i začiatok Tichej doliny.
„Po tom, ako v novembri 2004 padla kalamita, sme sa dva – tri roky rozprávali na rôznych seminároch, poradách a konferenciách o tom, ako ďalej a za ten čas si lykožrút sám zmanažoval zasiahnuté územie. V lokalite Žerucha po spomínanej kalamite veľká časť porastov ostala stáť, iba sem-tam boli povytrhované časti starej hory. Potom v rokoch 2006 – 2007 a v nasledujúcich rokoch až do roku 2011 nám porasty kvôli tomu, že sme nemohli kalamitu včas a kompletne spracovať, lykožrút úplne zlikvidoval.
Pritom časť kalamity sme v tejto lokalite v 5. stupni ochrany spracovávať mohli na základe rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie. V súčasnosti máme určené činnosti na zabezpečenie starostlivosti o chránene územie príslušným orgánom štatnej správy na úseku ochrany prírody – spracovanie kalamity, prerezávky a zalesňovanie. Preto tu je názorne vidieť rozhranie medzi časťou lokality, do ktorej sme mohli včas aktívne zasiahnuť a časťou, ktorá ostala ponechaná bez zásahu.
V tej prvej časti vidíte pestré drevinové zloženie obnovených kalamitných plôch smrekom, smrekovcom, jedľou, borovicou, javorom horským a jarabinou, ktorá na tieto plochy prirodzene naletela a ktorú teraz redukujeme, aby sme umožnili rásť pestrej palete drevín. V druhej časti ostala kalamita ležať na zemi. Týka sa to nielen horných partií, ale aj tohto skalnatého hrebeňa na začiatku Tichej doliny. Pritom Tichá dolina ostala celá v bezzásahovom režime,“ povedal Ľubomír Chovan.
Ing. Peter Garaj zhrnul podľa môjho názoru veľmi výstižne pointu toho, čo trápi súčasných vlastníkov a obhospodarovateľov lesov najviac: „Je veľmi jednoduché na niekoho ukazovať prstom. Pritom si nik neuvedomuje, že keď na niekoho ukazujem prstom, dalšie tri ukazujú na mňa/na nich. Môžu na nás nahádzať všetku špinu, ale kto chce vidieť, tak vidí ten rozdiel a kto nechce, nevidí nič. My sa len snažíme zachovať naše lesy potomstvu.“
Jozef Marko