GLOSA: Čo prinesie úbytok včiel vieme. A čo bude znamenať úbytok dreva?
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Svetoznámy vedec Albert Einstein v roku 1921 povedal, že ak uhynie posledná včela, ľuďom ostávajú štyri roky života. 20. mája bol Svetový deň včiel a 22. mája Svetový deň biodiverzitzy. Ministerstvo životného prostredia pri tejto príležitosti komunikovalo mimoriadnu dôležitosť včiel a všetkých opeľovačov pre existenciu ľudskej spoločnosti.
V slovenských médiách tak zarezonovalo niekoľko faktov. Za uplynulých 300 rokov sa zvýšila produkcia potravín, ktoré sú závislé od opeľovačov. Efektivita produkcie však klesla o 300 percent kvôli ich klesajúcemu počtu. „V Európe je ohrozených až 40 percent včiel a 30 percent motýľov, ktoré patria ku kľúčovým opeľovačom. A Slovensko nie je výnimkou," vyjadril sa pre masmédiá minister životného prostredia László Sólymos. Aby umocnil význam posolstva, že až takmer 75 percent plodín závisí práve na opeľovačoch a že bez nich by na pultoch našich obchodov chýbalo ovocie, zelenina, koreniny, oleje, ovocné šťavy, džúsy, kakao, všetky výrobky s cukrom, kvalitné mäso, mak, káva, čaj, horčica, víno, pivo, medové produkty, oblečenie z bavlny či výrobky z kaučuku, komunikoval ho pre novinárov priamo v hypermarkete s prázdnymi regálmi.
Názornú a efektívnu komunikáciu s verejnosťou doplnil informáciou, že ochranu opeľovačov rezort životného prostredia zakotvil do Envirostratégie 2030, ktorú vo februári schválila vláda. Minister životného prostredia László Sólymos zároveň uviedol, že na zachovanie biodiverzity bola vyhlásená výzva za 22 miliónov eur z Operačného programu Kvalita životného prostredia. O podporu sa môžu uchádzať aj projekty venujúce sa zachovaniu biodiverzity, projekty budovania zelenej infraštruktúry, vrátane kvitnúcich medonosných lúk a pásov.
Čo prinesie úbytok včiel a aké opatrenia sú prijaté, aby sa ho podarilo zastaviť, už teda vieme. Čo sa ale stane, ak nadobudne účinok opatrenie z rovnakého dokumentu, schváleného vládou o rozšírení území s bezzásahovým režimom, ktorý bráni aktívnej ochrane prírody a teda aj slovenských lesov?
O aké množstvo dreva príde celá spoločnosť v dôsledku toho, že nemôžu byť u nás včas a v plnom rozsahu spracované kalamity? Ako sa to prejaví na znížení počtu produktov z dreva, bez ktorých sa spoločnosť jednoducho nezaobíde? Navyše ak vedci v súčasnosti v rámci konceptu bioekonomiky skúmajú ďalšie možnosti využitia dreva ako prírodnej, obnoviteľnej a všestrannej suroviny, ktorá bude v čoraz väčšej miere využívaná na získanie ďalších užitočných materiálov, energií a chemikálií?
Dreva teda budú potrebovať ľudia v blízkej budúcnosti viac a nie menej, ako hrozí v prípade, že z hospodárskych lesov s aktívnym lesníckym manažmentom sa stanú prírodné rezervácie a ich nárazníkové zóny s bezzásahovým režimom. Nikto však zatiaľ nepovedal, o koľko percent bude menej dreva pre jeho využitie v domácnostiach, v stavebníctve a v mnohých ďalších odvetviach. Ako poklesne počet tisícok výrobkov z dreva, ktoré ľudia denne využívajú a nedokážu sa bez nich zaobísť. Možno preto, že to nie je také marketingovo jednoduché, ako sa postaviť pred prázdne pulty v hypermarkete…
Jozef Marko