Fabova hoľa mala byť ukážkovým príkladom: Kvôli bezzásahu sa hlucháň presunul do nižšie položených zelených hospodárskych lesov
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Lesník, časopis zamestnancov štátneho podniku LESY SR, v piatom tohtoročnom vydaní publikuje článok Ing. Petra Kamenského, PhD. s názvom Hlucháň hôrny. Autor v jeho úvode konštatuje, že populácia tetrova hlucháňa má na Slovensku už dlhodobo klesajúci trend. Koncom minulého storočia negatívne vplývali na pokles hlucháňov sprístupňovanie a obnova prirodzených horských lesov, v ktorých nachádzal hlucháň optimálne podmienky. V súčasnej dobe sme svedkami nástupu ďalších nepriaznivo pôsobiacich faktorov v podobe zvýšenej početnosti predátorov hlucháňa a ďalšieho ubúdania pôvodného životného priestoru hlucháňa z dôvodu vetrových kalamít a následného premnoženia sa podkôrneho hmyzu v horských lesoch Slovenska.
Ing. Peter Kamenský, PhD. ďalej okrem iného píše: „Je teda možné konštatovať, že úbytok hlucháňa je zapríčinený komplexom faktorov hlavne klimatickými zmenami a tým súvisiacim úbytkom biotopov, premnoženým podkôrnym hmyzom, predátormi a vyrušovaním. Na rozdiel od okolitých krajín ako Rakúsko a Nemecko, kde sa pre záchranu horských smrečín a tým aj biotopov hlucháňa vynakladajú nemalé financie, Slovensko zatiaľ v tomto smere stagnuje.”
Autor uvádza ako príklad Fabovu hoľu, prírodnú rezerváciu, vyhlásenú za účelom ochrany hlucháňa, kde došlo k plošnému rozpadu smrečín a tým aj vysoko vhodného biotopu pre hlucháňa. Namiesto ukážkového manažovania smrekového lesa sa dosiahol na Fabovej holi podľa autora jeho opak a hlucháň sa presunul do nižšie položených častí pohoria v rámci lokality, do hospodárskych lesov, kde nachádza dostatok zelených stromov a potravy pre svoje ďalšie fungovanie.
“Prístup ku manažmentu biotopov prostredníctvom bezzásahovosti nie je tým najlepším riešením. Častokrát sú do tohto územia navrhované porasty, ktoré nevyhovujú hlucháňom ani vekom ani priestorovou štruktúrou. Prírodné procesy, ktoré budú prebiehať (nástup prípravných drevín – pionierskych, prehustené mladiny na veľkej ploche) pri takomto princípe manažmentu síce lesné porasty preriedia, ale bude trvať ešte mnoho rokov, dokým bude mať daný biotop vyhovujúcu štruktúru.
Hlucháň však nemá čas čakať a je potrebné konať ihneď. Na možnosť prírode blízkeho obhospodarovania lesa a podporovanie hlucháních populácií formou aktívneho prístupu k manažovaniu prostredia upozorňuje mnoho zahraničných, ale aj našich odborníkov na hlucháne, ktorých je čím ďalej menej. Veľmi dôležité je však to, že na rozdiel od bezzásahovému režimu vieme premeniť prostredie v hlucháních lokalitách vo veľmi krátkom časovom horizonte a aj na relatívne veľkých plochách. Môžeme aktívne rozširovať vhodný životný priestor hlucháňa. A to by malo byť z pohľadu dnešnej situácie s hlucháňom v podmienkach Slovenska pre nás rozhodujúce.
V oblastiach, kde chceme podporiť hlucháňa je potrebné pristupovať diferencovane, citlivo a aktívne. Je preukázateľné, že aktívny manažment lesných porastov má pozitívny vplyv na vývoj biotopu z pohľadu vhodnosti pre hlucháňa. Včasná asanácia smrekov poškodených lykožrútom smrekovým rozvoľní porast a tým zlepší aj životné podmienky pre hlucháňa.
Ďalším prísunom svetla sa zvýši bylinná pokrývka hlavného zdroja potravy hlucháňa – čučoriedky. Účinný prostriedok pre zachovanie biotopu – aktívne vyhľadávanie poškodených smrekov a včasná asanácia! „Prežitie hlucháňa umožní iba vytváranie vhodných podmienok pre jeho život, t. j. pestovanie lesa poskytujúceho dostatok potravy a úkrytov, ako aj triezvy pohľad na početnosť predátorov a zachovanie všetkých druhov.“ (Stanislav Bystriansky)”, uvádza v závere článku P. Kamenský.