Fabova hoľa bez ažby

Situácia v Prírodnej rezervácii Fabova hoľa stále názorovo rozdeľuje štátnych lesníkov a ochranárov. Predmetom nezhody je hlavne pohľad na smrečiny, ktoré po veternej kalamite v novembri roku 2004 zasiahla kalamita lykožrútová.
Štátny podnik Lesy SR mal záujem vyaži kalamitné drevo z postihnutých území, avšak povolenie od orgánov štátnej správy ochrany životného prostredia nedostal, lebo ide o územie, ktoré je stále v piatom stupni ochrany. Štátni lesníci už o vyaženie postihnutého dreva nemajú záujem, chcú ale od lykožrúta ochráni okolie.

Na Fabovej holi, ktorá má rozlohu 269 hektárov, chceli po veternej smršti vyaži lesníci štátneho podniku Lesy SR spadnuté drevo v objeme 7900 kubíkov. "Odvtedy sme podali na orgány životného prostredia asi pä žiadostí, poslednú, 27. júna tohto roku, na vyaženie viac ako 3000 kubíkov," informovala referentka ochrany prírody a krajiny štátneho podniku Lesy SR Alena Ábelová. Podľa jej informácií mal štátny lesný podnik záujem aži v lokalite rezervácie, z ktorej sa lykožrútom napadnuté kalamitné drevo ešte dalo spracova a zároveň ohrozovalo okolité porasty.

"Ministerstvo životného prostredia, kam sme žiados poslali, predåžilo lehotu na rozhodnutie do konca októbra 2009, ale 9. septembra sme podali žiados o zastavenie konania," uviedla A. Ábelová. Dôvodom na tento krok je to, že nemožno odtiaľ vybra len lykožrútom napadnuté drevo. "Museli by sme vlastne spracováva všetku hmotu zaradom, čo z hľadiska piateho stupňa ochrany prírody ani nepredpokladáme," uviedla a zhodnotila, že rezervácia je na 80 percent poškodená. Podľa nej tam došlo k poškodeniu biotopov európskeho významu v území európskeho významu Muránska planina. Sú to biotopy horské smrečiny. Dodala, že smrek na seba viaže ďalšie typické druhy toho biotopu a v podstate sa tým zmenšuje aj výmera biotopov toho chráneného územia.

A. Ábelová tvrdí, že biotopy európskeho významu sú definované určitou drevinovou skladbou a určitými ďalšími definíciami, ktoré už v prípade Fabovej hole nie sú naplnené. Uviedla, že v rezervácii vznikli tri holiny s rozlohou 20 až 30 hektárov, ktoré sú už ažko zalesniteľné. Podľa Ábelovej teraz musia štátni lesníci vynaloži všetky sily na to, aby zabránili podkôrnemu hmyzu dosta sa z Fabovej hole do okolia. Riešením je ažba postihnutého dreva. To však možno aži bez súhlasu v treom pásme ochrany prírody. "Je to vlastne taká nekonečná pieseň, lebo situácia s podkôrnikom je veľmi zlá, napomáha mu otepľovanie, situácia okolo rezervácie a jednak aj prestarnutie porastov," zhodnotila situáciu A. Ábelová.

Prírodná rezervácia Fabova hoľa, ktorá bola vyhlásená v roku 1988, je aj jedným z miest výskytu vzácneho bažantovitého vtáka tetrova hlucháňa na Slovensku. Podľa Ábelovej štátny podnik Lesy SR inicioval vznik rezervácie aj preto, že má záujem o ochranu tohto druhu. "Preto sme sa ich snažili ochráni od nejakého vyrušovania. Taký bol náš zámer," povedala. Uviedla, že jeden z ich odborných lesných hospodárov, ktorý pracuje v danom území a má vzah k hlucháňom, tvrdí, že tieto vtáky z územia postupne odchádzajú. Podľa štátnych lesníkov má hlucháň síce rád malé holiny, nie rozbujnené porasty, ale potrebuje toka na zdravých vysokých stromoch a živí sa mladým ihličím smrekov.
"Myslím si, že Fabova hoľa ako prírodná rezervácia naďalej zostane, aj keď tam podkôrnik urobil svoje," uviedol vedúci Odboru starostlivosti o životné prostredie Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici Ján Žiško. Podľa neho otázku, či Fabova hoľa stratí hodnotu ako biotop európskeho významu, treba ponecha na vedcov, ktorí situáciu vyhodnotia. "V súčasnej dobe treba ponecha územie prirodzenému vývoju," skonštatoval. J. Žiško navštívil rezerváciu Fabova hoľa minulý týždeň, osobne však hlucháne nevidel.

Lesník - ochranár Marián Jasík sa bol tento rok pozrie na hlucháne na Fabovej holi niekoľkokrát. "Situáciu poznám, ale počet populácie hlucháňa nie," povedal. Podľa neho však tento vták v rezervácii stále žije a ak tam nedôjde napríklad k ažbe dreva, tak sa o jeho populáciu netreba bá. "Našli sme tam veľmi veľa pobytových znakov, či už stôp, nocovacích stromov alebo trusu," informoval a dodal, že hlucháňa na mieste aj videl. Potvrdil tiež, že smrekový les vysychá vplyvom lykožrúta, ale zároveň sa prejavuje aj jeho dynamická obnova. Rozrastajú sa tam jarabiny, čo podľa Jasíka týmto vtákom prospeje, ale len dovtedy, kým jarabinový porast nezhustne. "Hlucháň je totiž veľký vták a potrebuje na let riedky les," uviedol M. Jasík.

Potvrdil, že hlucháne v čase párenia začínajú tokanie na stromoch, potom však pokračujú na zemi. Nevie však štatisticky potvrdi, či pri tokaní uprednostňujú zdravé stromy, lebo takýto výskum zatiaľ s kolegami nerobili. Uviedol ale, že má skúsenosti s pozorovaním populácie hlucháňov v Bavorskom lese, kde žijú v takmer úplne uschnutom lese. "Hlucháne tam tokali na suchároch, vývratoch. Z tohto pohľadu by sa nemali správa inak v Bavorskom lese a inak na Fabovej holi," skonštatoval. "Máme však celkom dobrú štatistiku stromov, na ktorých nocuje, ktoré pre tento účel preferuje," povedal. Podľa štatistiky hlucháne preferovali na nocovanie suché smreky vo viac ako 90 percentách. "Sami nevieme odpoveda, prečo je to tak. Bude to predmetom ďalšieho skúmania. Zvyšné percentá tvorili jarabiny, buky. Len veľmi málo využívali na nocovanie živé smreky. Dokonca aj na území, kde počet suchých smrekov bol oveľa nižší ako na Fabovej holi," povedal.

(sita)