Exministri za mreže?

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry ukončil v týchto dňoch vyšetrovanie v prípade kalamitného stavu v Tichej a Kôprovej doline, ktorú po veternej smršti v roku 2004 spôsobil lykožrút. Výsledkom je, že oboch exministrov navrhol pred pár dňami obžalovať a posiela ich na súd. Túto informáciu pre týždenník PLUS 7 DNÍ potvrdila prokuratúra. „Úradu špeciálnej prokuratúry bol doručený spisový materiál s návrhom na podanie obžaloby. Dozorujúci prokurátor po preštudovaní spisového materiálu rozhodne o ďalšom postupe," prezradila nám hovorkyňa Jana Tökölyová.

Práve nečinnosťou a nepovolením ťažby dreva v oblasti s najvyšším stupňom ochrany bývalí ministri László Miklós a Jaroslav Izák podľa orgánov činných v trestnom konaní spôsobili, že Tatry požral tento malý chrobák. Oboch stíhajú od roku 2012, keď proti nim bolo vznesené obvinenie pre ohrozenie a poškodenie životného prostredia a v prípade Jaroslava Izáka aj pre marenie úlohy verejným činiteľom. Za mrežami v prípade dokázania viny môžu títo bývalí vplyvní muži skončiť na osem rokov. László Miklós si za rozhodnutím stojí. Obvinenie je podľa neho vykonštruované a stoja za ním ľudia s vyššími záujmami.

Ťažké časy obom exministrom odštartovala víchrica Alžbeta. Tá sa v roku 2004 prehnala Vysokými Tatrami a poškodila približne tri milióny stromov na ploche takmer deväťtisíc hektárov. Ministrom životného prostredia bol vtedy László Miklós. Ten sa rozhodol, že v piatom stupni ochrany, ktorú tvorilo osem percent zničeného lesa, nepovolí spadnuté drevo vyťažiť. Hlavným dôvodom boli predovšetkým rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody podporované zelenými aktivistami o bezzásahovosti územia a možnosti sledovania prírodných procesov v nich. Spadnuté drevo však malo byť základňou pre vznik lykožrútovej kalamity, na čo upozorňovali Štátne lesy Tatranského národného parku. V tom istom duchu ako L. Miklós postupoval aj jeho nástupca Jaroslav Izák. Ani ten ťažbu dreva v Tichej a Kôprovej doline nepovolil.
Práve lykožrútová kalamita predstavuje od roku 2008 podľa lesníkov najväčší problém tatranského lesa. Malý chrobák podľa odhadov stihol zničiť les s rozlohou, na akej ničila stromy spomínaná víchrica v roku 2004. Rozsah škôd podľa lesníkov by nebol taký veľký, ak by kalamitné drevo vyťažili aj v najprísnejšie chránených oblastiach. Vyčíslená škoda predstavovala trinásť miliónov eur.

Vyšetrovanie sa začalo na podnet Generálnej prokuratúry v roku 2008 a o štyri roky dala pokyn na obvinenie oboch ministrov Okresná prokuratúra v Poprade. Vzniknutú škodu podľa prokuratúry spôsobila nečinnosť oboch exministrov. Kalamitné drevo, ktoré požral lykožrút, totiž podľa nej mohlo byť použité na hospodárske účely. V obvinení sa píše: „Na základe výsledkov skúmania vyplynulo, že aktívny prístup k ochrane lesa, teda vyťaženie poškodených porastov a zabránenie premnoženiu podkôrnika, je vhodnejší ako pasívny prístup, ponechanie poškodeného lesa v dreve," odvoláva sa na znalecké posudky z Národného lesníckeho centra a na názory ľudí, ktorí ťažbu dreva podporovali. Vyšetrovanie prípadu neskôr prebralo prezídium Policajného zboru pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Týždenník PLUS 7 DNÍ v súvislosti s ukončením vyšetrovania navštívil Lászlóa Miklósa. Ten žije v malebnej dedine neďaleko Banskej Štiavnice. Privítal nás s úsmevom, no po tom, ako sme mu prezradili dôvod našej návštevy, úsmev z jeho tváre zmizol. „Vedel som, že to ukončili, ale myslel som, že je to skončené, nie že ma navrhli obžalovať," reagoval prekvapene. Priznal, že stanoviská ku kalamite sa rôznia, ale on si za rozhodnutím stojí.
„Celé je to vykonštruované. Akých trinásť miliónov eur? Veď drevo z tejto časti lesa sa predávať nemôže, takže ekologická ujma sa nestala. Myslím, že minulý rok sa urobili letecké snímky a ich analýzy aj analýzy na mieste preukazujú, že tá časť lesa, kde sa drevo nevyťažilo, je dnes v oveľa lepšom stave ako tam, kde sa vyťažilo. Moje rozhodnutie nebolo zlé, urobil by som tak aj dnes," vysvetlil Miklós. Podľa neho sú za kauzou vyššie záujmy. „V Tichej a Kôprovej doline je piaty stupeň ochrany. Keď to padlo, mohol niekto, komu to patrí, mať konečne pocit, že z toho niečo bude mať. Možno urbárnici a spolok súkromných majiteľov lesov to zrejme chceli z toho sklamania niekomu vrátiť a nejaký právnik to vymyslel." Bývalý minister, ktorý dnes prednáša na Technickej univerzite vo Zvolene, toho o prípade porozprával ešte oveľa viac. Prezradil dokonca aj to, s čím pôjde na súd. Obhajovať sa podľa jeho slov bude hlavne analýzami odborníkov, ako aj tým, ako dnes doliny Tichá a Kôprová vyzerajú.
Zdroj: Plus 7 dní