Európska komisia má preskúmať určenie kvóty lovu vlka dravého a dôvody na zrušenie jeho celoročnej ochrany: Podľa kritikov absentujú odborné argumenty

Pre mňa všetky snahy takýchto mimoparlamentných strán. ochranárov a rôznych iniciatív len ukazujú na to, že nechápu čo je to management a čo všetko zahrňuje. Nepochopili, že jednou z mnohých činností v rámci uplatňovania managementu v praxi je aj regulácia ( nie vyhubenie ) populácie vlka. Nechápu, že regulácia populácie má určené svoje hranice - ekologickú a sociálnu kapacitu. Ako zodpovedný poľovník obdivujem jeho inteligenciu ale ak chceme na Slovensku naďalej žiť ako doteraz a využívať svoju zem, tak to bude možné len s regulovanou populáciou vlka.
Zopár ďalších myšlienok k ochrane vlka. Vysoká mobilita vlkov sa stáva dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje riziko infekcie a šírenie chorôb. Charakterizácia infekcií parazitmi pri vlkoch je dôležitá nie len z hľadiska ochrany. Časté kontakty s ľuďmi, psami a inými domácimi druhmi z nich robia potenciálne dôležitý rezervoár šírenia infekcií medzi zvieratami a potenciálne aj na človeka. Vlci zdieľajú mnohých živých pôvodcov ochorenia s domácimi psami a voľne žijúcimi psovitými šelmami. Infekcie háďatkami, ako aj živými pôvodcami ochorenia prenášanými bacilonosičmi, akými sú Borrelia ssp. alebo Babesia ssp., boli už predtým hlásené u vlkov zo strednej a východnej Európy
Áno efektívne oplotenie má na jednej strane zabrániť prístupu predátora ( vlka ) a ochrániť tak hospodárske zvieratá v ňom, ale na druhej strane sa nehovorí ( alebo sa nechce hovoriť, máme byť chránení od pravdy ) nič o tom, aký vplyv má oplotenie na trávnatý ekosystém v ňom. Vedecké štúdie zistili, že oplotenie výrazne nepodporuje stabilitu rastlinného spoločenstva v rôznych typoch trávnatých porastov. Analýzy baktériovo-hubovej symbiotickej ( partnerskej ) siete poukazujú na skutočnosť, že oplotenie výrazne znižuje stabilitu pôdnej siete na lúkach. Dochádza pritom k zmene celkového obsahu živín v pôde a k podpore rozmanitosti spoločenstva húb.
Manažment vlkov sa z veľkej časti odohráva na verejných pozemkoch a určite má na nich veľký vplyv. Ako taký nemôže byť naviazaný na žiadnu špeciálnu ( len na ochranársku ) záujmovú skupinu. Rozhodovanie o manažmente vlka musí zahrňovať všetky zainteresované strany, veď vlky neexistujú vo vákuu.
Dodržiavanie prísnej ochrany nielenže podkopáva pokrok smerom k riadenému manažmentu vlkov a priamo konkuruje mnohým ďalším cieľom ochrany, ale ochrana ako celok stráca dobrú vôľu a podporu. Vlci sa stávajú hrobármi pre ochranu prírody.
Zatiaľ čo zastrešujúci právny rámec týkajúci sa managementu a ochrany mnohých populácií vlkov je stanovený na európskej úrovni, rozhodnutia o implementácii sa musia prijímať na miestnej a regionálnej úrovni na základe aktívnych rozhodnutí manažmentu na zvýšenie pocitu zmocnenia a na zníženie konfliktov s ľuďmi, ktorí žijú v rovnakej oblasti ako vlci.
„Vlk je oportunista, ktorý sa pri love koristi vydáva cestou najmenšieho odporu a najväčšej efektívnosti.“ ako povedal Univ.-Prof. DR. Klaus Hackländer. To sú myšlienky, ktoré ochranári nechcú počuť a ani nechcú aby sa o nich hovorilo bežným ľuďom. A samozrejme, že nechcú niesť žiadnu zodpovednosť za nič.