Dve spomienky na veľkú tatranskú kalamitu: Desiatky podnetov proti lesníkom, ktoré prírode nepomohli a ujmy, ktoré vlastníkom a užívateľom lesov nikto nikdy nezaplatí

Len za toto obdobie boli vyčíslené škody na lesných porastoch, spravovaných Štátnymi lesmi TANAP-u, na viac ako 200 miliónov eur a do procesu bola zatiahnutá i Európska komisia, ktorá nakoniec skonštatovala, že sme európsku legislatívu svojimi zásahmi neporušili... V súčasnosti sa stav nezlepšil. Len za minulý rok je to viac ako 80 podnetov proti práci lesníkov. Podľa nás stovky strán zbytočne popísaného papiera, ktoré prírode nepomôžu. Práve naopak,“ uvádzajú Štátne lesy TANAP-u.

A ešte jedna reminiscencia na to, čo spôsobilo vyčíňanie prírodného živlu. Prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc., z Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene pred časom pre Lesmedium napísal: „Extrémna veterná kalamita v novembri 2004 zdevastovala viac než 12 000 ha lesa Tatranského národného parku vo Vysokých Tatrách. Na základe dohody medzi Českou republikou a Slovenskou republikou bolo metódou ekosystémovej kvantifikácie (Vyskot a kol. 2003) stanovené, že kalamitou spôsobeným odlesnením jedného hektára vznikla ujma priemerne 4,2 mil. Kč, čo je asi 165 tisíc eur. Funkčná ujma bola stanovená na základe rozdielu reálnych efektov porastu pred a po kalamite.

Pôvodný stav porastov vykazoval hodnoty reálnych efektov prevažne nad 60 % reálneho potenciálu a po kalamite poklesla funkčná účinnosť lesných porastov do pásma 10 - 20 %. Teda celková priemerná hodnota ekosystémových služieb lesov sa pohybuje okolo 500 tisíc eur za hektár. Ale jeden hektár lesa sa predáva za trhovú cenu 2 000  - 20 000 eur. Vo väčšine prípadov je to okolo 5 000 eur, čo je 100-krát menej než hodnota vypočítaných ekosystémových služieb. Majiteľom, či obhospodarovateľom lesov nikto takto vypočítanú ujmu nikdy nezaplatí.“

Jozef Marko