Dva roky po vetrovej kalamite

Nespracované z dôvodu neudelenia výnimky alebo nerozhodnutia o výnimke zostalo v kalamitnom území približne 164 000 m3 dreva. Okrem tejto kalamitnej drevnej hmoty zostalo v poškodenom území, na základe rozhodnutí štátnej správy ochrany prírody ponecha v území 10 až 30 percent nespracovanej drevnej hmoty, 419 395 m3 dreva vo forme biomasy.

Snahou Štátnych lesov TANAP-u po novembri 2004 bolo v spravovanom kalamitnom území minimalizova dôsledky vetrovej kalamity, a to znížením požiarneho rizika, rizika vzniku povodní a rizika rozšírenia podkôrneho hmyzu.

Protipožiarne opatrenia v kalamitnom území realizovali ŠL TANAP-u na základe „Projektu protipožiarnej ochrany lesa na území Vysokých Tatier po vetrovej kalamite“. Všetky v ňom navrhované opatrenia boli splnené, alebo sa priebežne plnia. Potvrdením vhodnosti a najmä účinnosti vykonaných protipožiarnych opatrení je skutočnos, že na území v pôsobnosti ŠL TANAP-u boli v tomto roku zaznamenané 4 (vlani 13) lesné požiare, čo je len štvrtina zo všetkých evidovaných požiarov v území národného parku. Príčinou ich vzniku bola v dvoch prípadoch manipulácia s otvoreným ohňom, v jednom odhodený ohorok z cigarety a jeden krát bolo zistené úmyselné zapálenie neznámou osobou. Pritom v kalamitnom území horeli kopy haluziny a preto škoda na majetku štátu nevznikla žiadna, uchránené hodnoty sa odhadujú na 130-tisíc Sk.

K poklesu počtu požiarov v porovnaní s rokom 2005 prispelo nielen zníženie zápalnosti územia odobratím množstva horľavej biomasy a nástup bylinnej vegetácie, ale aj zvýšená prevencia zo strany dotknutých subjektov vrátane pomoci masmédií.

Z pohľadu možného vzniku požiarov rizikovou naďalej zostáva kalamitná drevná hmota, ktorá sa nespracovala v oblasti Tichej a Kôprovej doliny a drevná hmota v porastoch roztrúsených po celom kalamitnom území, na ktoré štátna správa ochrany prírody nepovolila spracova alebo o udelení výnimky do dnešného dňa nerozhodla. Ďalším rizikovým faktorom je drevná hmota, ktorá je ponechaná na kalamitných plochách na základe rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody v množstve približne 420 tisíc m3 (10% - 30%) v podobe biomasy.

V období január až september 2006 sa ŠL TANAP-u v starostlivosti o drobné toky zamerali predovšetkým na kontrolu prietočnosti vodných tokov tak, aby predišli povodňovým škodám počas topenia sa snehu a prívalových dažďov. Do konca septembra vyčistili korytá potokov v dåžke 34 000 m, pokračovali vo výstavbe protipovodňových zariadení v dåžke 578 m, z toho na potoku Ždiarska Belá v dåžke 434 m, odstránili nánosy skál a štrku z potoka Ždiarska Belá v dåžke 500 m. ŠL TANAP-u spravujú v území TANAP-u takmer 1 200 km drobných vodných tokov. V oblasti Ždiaru išlo o nápravu povodňových škôd z 30. júna 2006 v celkových nákladoch približne milión korún.

Osobitným je riziko rozšírenia lykožrútovej kalamity. K neželanému nárastu populácie lykožrúta v Tatranskom národnom parku dochádza od roku 1995, kedy novoprijatý zákon č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny vynechal z aktívnej ochrany pred týmto škodcom lesné porasty v celých územiach národných prírodných rezervácií. Lykožrút sa množil v Národnej prírodnej rezervácii Mokriny, Kotlov Žľab, Skalnatá dolina či v časti rezervácie Dolina Bielej vody kežmarskej. Už pred novembrom 2004 evidovali ŠL TANAP-u v územiach s 5. stupňom ochrany prírody v nimi spravovaných územiach TANAP-u viac ako 80 000 m3 dreva napadnutého lykožrútom.

To bol dôvod, prečo už pred desiatimi rokmi vyhlásila štátna správa lesného hospodárstva územie strednej a severnej časti Vysokých Tatier za kalamitnú lykožrútovú oblas. Berúc do úvahy skutočnos, že pre populačnú dynamiku podkôrneho hmyzu je limitujúcim faktorom potravná báza (tvoria ju polámané alebo vyvrátené kmene hostiteľských drevín), v novembri 2004 po ničivej víchrici vznikla pre lykožrúty ihličnatých drevín najrozsiahlejšia potravná báza v dokladovanej histórii Tatier.

Vďaka rýchlemu spracovaniu kalamitného dreva boli rôzne vývojové štádia tohto škodcu z lesných porastov včas odstránené tak, že nedochádzalo k ukončeniu jeho vývoja a náletu na stojace zelené stromy. Napriek tomu odchyt 22 miliónov imág (dospelých jedincov) vo feromónových lapačoch v roku 2005 signalizoval nárast lykožrútovej populácie. Už v tom čase išlo o stredný stupeň náletu. Objem nespracovanej vetrovej kalamity dosahujúcej takmer 164 000 m3 dreva v územiach 15-tich národných prírodných rezervácií TANAP-u vytvoril rizikovú základňu pre nárast populácie lykožrúta smrekového, lykožrúta lesklého a lykožrúta smrečinového. Po tohtoročnom jarnom rojení lykožrútov sa vyčerpala potravná báza vetrovej kalamity. Pre zakladanie letnej populácie lykožrútov už kmene poškodených stromov nevyhovovali. Lykožrút tak začal obsadzova stojace zelené stromy.

K 30. septembru 2006 bolo v monitorovacích feromónových lapačoch odchytených 108 705 900 imág (dospelých jedincov) lykožrúta smrekového, čo je 400% nárast oproti roku 2005 a 103 452 300 imág lykožrúta lesklého, čo je 2 800% nárast oproti roku 2005. V priemere bolo v jednom lapači za týždeň odchytených 22 488 imág, čo je 4-násobok silného náletu, pričom extrémne odchyty presiahli 40-tisíc imág za týždeň.

Do 30. októbra 2006 spracovali ŠL TANAP-u 187 935 m3 dreva poškodeného lykožrútom, do 31. augusta 2006 zaslali štátnej správe ochrany prírody žiadosti o povolenie spracova ďalších 63 767 m3 poškodeného dreva, odhad novej lykožrútovej kalamity po letnom rojení podkôrneho hmyz presahuje 14 800 m3. V roku 2006 poškodil lykožrút viac ako 350 000 smrekov, ktoré nezasiahla vetrová kalamita v novembri 2004.

bur