Drony majú monitorovaním chrániť les pred škodami spôsobenými zverou: Len jedno percent zvierat nervózne zareagovalo, ani jedno zviera pred dronom neutieklo

Zver žije nenápadne a často dobre ukrytá na vysokých lúkach a v lese. Okrem hľadania mláďat začiatkom leta umožní využitie dronov s termovíznymi kamerami aj sčítanie stavov zveri v zime a ochranu budúceho lesa. DBU poskytuje technickú podporu projektu a podporuje výskumníkov sumou 125 000 eur.

Inovácia v manažmente divej zveri

Tento proces vyvinul Výskumný ústav pre ekológiu lesa a lesníctvo v Porýní-Falcku v Trippstadte. Pretože, aj keď samice často počas pasenia vykročia na voľné priestranstvo, nie je možné ich spočítať. Súčasné poznatky o veľkostiach populácie sú podľa DBU založené na migračných trasách, odhadoch lesných hospodárov a štatistikách dopravných nehôd.

Ekológ voľne žijúcich zvierat Dr. Jörg Tillmann hovorí: „Empirické hodnoty odborníkov v oblasti lesníctva a poľovníctva poskytujú informácie o veľkosti populácie.“ Je členom poradného zboru projektu a zastupujúcim riaditeľom neziskovej nadácie DBU Naturerbe. Je dôležité čo najpresnejšie poznať hustotu zveri v lese. Divoká zver môže „skôr stresovať“ obhospodarovaný les, hovorí Tillmann. „Sú to labužníci. Radi spásajú mäkké púčiky mladých stromčekov. Sú teda faktorom ovplyvňujúcim vývoj lesa.“

Prirodzený vývoj lesa: drony ako náhrada oplotení

Mladé lesné rastliny sú okrem lovu zveri často chránené plotmi. Je to zložité, drahé a nie vhodné pre každý les. Tillmann tu vidí príležitosť: „Využitie dronov môže objektivizovať diskusie medzi poľovníkmi, ekológmi zveri a lesníkmi, ktorí majú často rozdielne názory na vplyv veľkosti populácií zveri na vývoj lesa.“

Pre vlastných 55 000 hektárov lesa by DBU chcela jeho ekologickú premenu, po ktorej sa les môže ďalej prirodzene rozvíjať. „Prírodné zmiešané lesy by mali byť ponechané samy sebe. V prírodnom dedičstve to vylučuje výsadby a ploty,“ potvrdzuje Tillmann. Je preto potrebné zvážiť, či populácia vysokej alebo srnčej zveri vôbec umožňuje prirodzený vývoj lesa. A tu prichádzajú na rad spomínané drony. Ekonomické ciele však nie sú motiváciou pre rozvoj lesa v lesoch DBU, hovorí Tillmann.

Rušia drony lesné zvieratá?

Biologička a vedúca projektu Dr. Carolin Trögerová z výskumného ústavu Porýnia-Falcka hovorí: „Pomocou technológie založenej na dronoch bola vyvinutá metóda pomocou ktorej možno zvieratá zaznamenať v noci počas hlavnej aktivity na väčších a nepriechodných plochách bez toho, aby sme ich príliš rušili.“ V experimentoch testovala, či drony ovplyvňujú zver, porovnávaním správania zvierat s rôznymi výškami letu dronov. Vo výške letu 80 m nervózne reagovalo len 1 % zvierat, no ani jedno neutieklo. Stále je potrebný výskum využitia takejto technológie v hustých ihličnatých lesných porastoch. Tieto blokujú pohľad na populácie.

Potenciál dronov v manažmente divej zveri

Tröger dúfa vo veľký potenciál využitia dronov. Klimatické zmeny čoraz viac zaťažujú lesy, a preto má používanie dronov potenciál podporiť plánovanie lesníckych a poľovníckych opatrení. To pomôže mladým lesom nerušene rásť.

Zdroj: Nemecká spolková nadácia pre životné prostredie (DBU)

Preklad: Bc. Barbora Albrechtová