Drevo z národného parku legálne
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Vo Vernári ukázali, že ľudia môžu zužitkovať aj drevo z národného parku, a to úplne legálne.
Z palivového dreva sa stal nedostatkový tovar. Najmä na vidieku veľa domácností prestalo kúriť plynom. Dreva na spaľovanie v kachliach a kozuboch je na trhu čoraz menej. Najviac tento problém pociťujú ľudia v blízkosti národných parkov, kde platia pre ťažbu dreva obmedzenia.
Z každého lesa sa dá vyťažiť len primerané množstvo drevnej hmoty. Ak je navyše blízko národný park, dopyt po dreve ľahko výrazne prevýši ponuku. Stalo sa to aj v podtatranskej obci Vernár. Leží v bezprostrednom susedstve Národného parku Slovenský raj. Ľudia tu potrebujú drevo, no nie vždy je ho toľko, koľko treba.
Vladimír Ondruš, starosta obce Vernár:
"Aj keď žijeme v lese, tak vlastne palivové drevo nie je tak jednoduché zohnať."
Iný problém tu mali ochranári. Zistili, že blízko Vernára zanikajú vzácne lúky.
Tomáš Dražil, riaditeľ Správy NP Slovenský raj:
"Na tejto ploche, má asi 30 hektárov, rastie okolo 300 druhov vyšších rastlín a dochádza k tomu, že lúka zarastá náletovými drevinami."
Ľuďom drevo chýba, ochranárom v niektorých lokalitách naopak prekáža. Nájsť tú správnu symbiózu medzi obcou a národným parkom nebol problém. Naštartovať finančne náročnú ťažbu na vysokohorských lúkach pomohol Globálny environmentálny fond. Obec potom už len musela nájsť kľúč na to, ako vyťažené drevo rozdeliť medzi ľudí.
Vladimír Ondruš, starosta obce Vernár:
"Ten systém funguje tak, že ľudia prídu na obecný úrad a objednajú si palivové drevo. My im povieme časový horizont, kedy to dostanú. Máme aj miestneho prepravcu, ktorý im drevo dovezie až do dvora."
Vo Vernári ukázali, že ľudia môžu zužitkovať aj drevo z národného parku, a to úplne legálne. Spokojní sú všetci a ostatným odkazujú - tento systém postavený na dohode a spolupráci sa dá aplikovať aj v iných obciach.
Tomáš Dražil, riaditeľ Správy NP Slovenský raj:
"My získame obnovené lúky a miestni obyvatelia získajú palivové drevo zo svojich pozemkov."
Klára Tóthová, Globálny environmentálny fond:
"Spokojní rozhodne môžeme byť, pretože je to projekt, ktorý má okrem environmentálnych aj sociálno-ekonomické ciele."
(Zdroj: TA3, 18.9.2013)