Drevári už prepúšťajú

Ešte pred dvomi rokmi firma Drevo SV hovorila o rozšírení výroby, otvárala novú pílu a priberala nových zamestnancov. Teraz sú bez práce. „Výrobu sme museli úplne zastaviť. Pristúpili sme aj k prepusteniu všetkých zamestnancov,“ opisuje situáciu spolumajiteľ sninskej firmy Drevo SV Štefan Karľa. Krach má na svedomí nedostatok dreva. Napriek dopytu je väčšina drevárov na hranici konkurzu. „Jednoducho nemáme odkiaľ nakúpiť drevo. Hoci by bolo zákaziek dosť, nemáme ich ako pokryť,“ pokračuje. V minulosti sa v jeho firme spoliehali na spustenie elektronickej dražby na štátne drevo. Tá podľa odborníkov pozitívne ovplyvnila cenu dreva jej nárastom. Práve to však prekáža drevospracovateľom.

   Údajne sa im takto nakupovať nevyplatí. „Zdroje, z ktorých sme drevo kupovali predtým, už nemajú kde ťažiť. Podobné problémy má množstvo firiem, nezáleží na ich veľkosti,“ dodáva Š. Karľa, v ktorého firme prišlo o prácu takmer sto ľudí.
   Viac ako polovicu ťažobného objemu má na Slovensku v rukách štát. Hovorca Lesov Slovenskej republiky Vlastimil Rezek tvrdí, že ťažíme viac dreva než je prípustné.
   „Po siedmich rokoch, keď kvôli kalamitnému drevu vznikali nové drevospracujúce prevádzky ako huby po daždi, sa ťažba dostáva do normálu.
   Kapacity musia prispôsobiť súčasnej realite,“ tvrdí V. Rezek.
   Podľa podnikateľov to však nie je úplná pravda. „Sľubovali nám, že drevinu prestanú predávať priekupníkom. Robia tak doteraz,“ kritizuje Maroš Ďatko, konateľ spoločnosti Drevoporez z Dolnej Poruby. Podľa jeho slov sa slovenské drevo sprostredkovateľskými firmami predáva do zahraničia a domáce píly nemajú dostatočný zdroj. „Na situáciu sme museli reagovať preorientovaním sa na spracovanie rozšírenejších drevín. Nemáme z nich veľké výnosy, ale pomáha nám to udržať sa pri živote. Za úspech pokladáme, že nemusíme prepúšťať,“    hovorí M. Ďatko.

Zásahmi do charakteru prevádzok reagovali na dodávateľskú krízu aj ďalšie podniky. „Zainvestovali sme do technológií tak, aby sme kmene, ktoré k nám prídu, spracovali bez zvyšku,“ hovorí o krokoch firmy Beky marketingový manažér Dušan Brečka. Vyrábajú napríklad drevnú múčku, používanú v kožiarstve, alebo brikety. Aj on potvrdzuje, že dreva je málo a podnik musel niekoľko zamestnancov prepustiť. „Kvôli nedostatku dreva máme približne tridsať percent výrobnej kapacity nevyužitej,“ dodal.
  
   František Štulajter z organizácie PEFC, ktorá má na starosti certifikáciu lesov, vidí rezervy v spracovaní kalamitného dreva. „Až 57 percent lesných porastov je súčasťou chránených oblastí. Prieťahy v konaniach pri povoľovaní dobudovania lesnej cestnej siete sú zásadnou prekážkou pre realizáciu ťažby,“ konštatuje.
   Štátne lesy hovoria o prílišných reštrikciách Štátnej ochrany prírody. Odmietavé stanoviská k stavbe lesných ciest majú napríklad aj na území, kde nemali problém súkromnému investorovi povoliť stavbu cesty až na Chopok.
   „Stráca na tom každý. Drevospracujúci priemysel prišiel o tržby približne 168 miliónov eur. Štát utrpel stratu približne 45 miliónov eur,“ uzavrel František Štulajter.

(Zdroj: Hospodárske noviny, 27.12.2012)