Doliny im majú pomôc ku grantom

Pracovníci Štátnych lesov TANAP-u začali 11. apríla 2007 spracováva čas 2,5-ročnej kalamity v Národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina. Zásah výlučne v územiach so 4. stupňom ochrany bol odôvodnený najmä premnožením podkôrneho hmyzu, ktorý ohrozuje aj porasty v najvyššom, 5. stupni ochrany. Práce však za veľkej pozornosti médií okamžite zablokovali ochranárski aktivisti a Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) v Košiciach naostatok nariadila pozastavi spracovávania kalamity. Ako sa na vyhrotenú situáciu pozerá Mikuláš MICHELČÍK, predseda Združenia lesníkov a ochrancov prírody Tatier, dlhoročný riaditeľ ŠL TANAP-u a predtým vedúci pracovník bývalej spoločnej Správy TANAP-u, ktorého otec bol spoluiniciátorom založenia a prvým riaditeľom nášho najstaršieho národného parku?

* Ako vnímate situáciu v Tichej a v Kôprovej doline?

- To, čo sa deje v Tichej a Kôprovej doline, už nie je spor postavený na odborných argumentoch, ale skôr šialenstvo, vystupňované emotívnymi vyjadreniami rôznych skupín. Konanie ochranárskych aktivistov v Tichej a Kôprovej doline považujem za negatívny jav nielen pre znevažovanie práce lesníkov, ale aj z hľadiska samotnej ochrany prírody. Vina za škody, ktoré takto vznikajú, však nepadá len na ich hlavy, ale najmä na štátnu správu, ktorá po kalamite v novembri 2004 nekonala tak, ako mala. V zákone o lesoch je jasne formulované, čo má lesný hospodár vykona na ochranu porastov v prípade, ak dôjde k ich ohrozeniu, napríklad premnožením podkôrneho hmyzu.

Váhalo sa však s vydaním rozhodnutí a zatiaľ sa stihli zorganizova rôzne nátlakové skupiny. Štátna správa ochrany prírody pre obštrukcie zo strany mimovládnych ochranárskych organizácií ako účastníkov konaní neustále predlžovala a odďaľovala vydanie rozhodnutí, ktoré by umožnili vykona potrebné opatrenia, a tak spôsobila súčasný stav. Rozhodnutie SIŽP o pozastavení prác je nezodpovedné. Predlžovaním akéhokoľvek rozhodnutia sa veci len zhoršujú.

Naše združenie podalo na Generálnu prokuratúru SR podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania a ohrozovania životného prostredia v súvislosti s konaním ľudí a úradov štátnej správy ochrany prírody. Zvažujeme aj podanie podnetu na okresnú prokuratúru na začatie trestného stíhania voči konkrétnym osobám za šírenie poplašnej správy v rámci kampane na internetových stránkach, kde informovali o údajnej trestnej činnosti lesníkov v Tichej a Kôprovej doline.

* Odkiaľ sa podľa vás berie v protestujúcich aktivistoch toľko zanietenia bráni strojom v práci aj vlastnými telami?

- Tichá a Kôprová dolina sú pre niektoré mimovládne organizácie asi poslednou baštou, na ktorej sa ešte môžu zviditeľni, aby si vyslúžili granty. Je to teda asi aj o zviditeľňovaní sa niektorých ľudí. Je absurdné, ako obracajú snaženie lesníkov celkom naruby a pred verejnosou ich stavajú do negatívneho svetla. Obdivované slovenské lesy sú výsledkom cieľavedomého narábania s nimi. Teraz príde skupina ľudí, ktorí vyhlasujú, že všetko treba robi inak a nie je toho, kto by povedal, že lesníci tomuto štátu neškodili, ale naopak, zveľadili jeho prírodné bohatstvo. Aktivisti z tretieho sektoru devalvovali dvestoročnú činnos lesníkov na rúbanie sekerou. V TANAP-e sa pritom od jeho vzniku hospodárska ažba nerobila. To, čo oni považujú za ažbu, je overený systém výchovy porastu.

* Spomenutí aktivisti prezentujú blokáciu prác v Tichej a Kôprovej doline ako zúfalú ochranu klenotu tatranskej prírody...

- Spodné časti dolín, o ktoré je teraz taká škriepka, boli neustále postihované veternými kalamitami. Aj v rokoch 1915 a 1941. Porasty, ktoré tam spadli v roku 2004, boli zakladané lesníkmi a vlastníkmi lesov po kalamite. Nie sú to pôvodné ekosystémy. V Tichej a Kôprovej doline sú pôvodné neporušené porasty približne na 7 percentách z ich celkovej plochy, presnejšie asi na piatich miestach v záveroch dolín. Všetky ostatné partie boli pozmenené človekom.

* Čím si potom začiatkom 90-tych rokov minulého storočia vyslúžili uvedené doliny schválenie za prírodné rezervácie?

- Vďaka starostlivosti lesníkov sa tieto plochy dostali za niekoľko desiatok rokov do stavu, že bolo možné uvažova o ich vyhlásení za štátne prírodné rezervácie. Tie však boli v TANAP-e vyhlasované aj z iných dôvodov ako pre prírodovednú hodnotu územia. Išlo o ochranu národného parku pred tlakom urbanizácie. Napríklad Podbanské bolo zaplánované do obrovského rozvoja lyžiarskych športov. Našastie, jediné, čo sa tam napokon postavilo, bol hotel Permon, ktorý si cez politické orgány presadil Ostravsko-karvinský revír. Takéto snahy boli dôvodom vyhlasovania prírodných rezervácií aj v nepôvodných partiách a po schválení zákona o ochrane prírody a krajiny už zostali rezerváciami. V Tichej a Kôprovej doline je 4. aj 5.stupeň ochrany, ale keby sme išli do dôsledkov, ani v 5. stupni nie sú len pôvodné porasty. Tak či onak, ak sa v tomto roku vyroja tri generácie kôrovca, padnú mu za obe aj zelené porasty v 5. stupni ochrany.

* Čo vravíte na argument aktivistov, že ak sa orgány štátnej ochrany prírody a lesníci nazdávajú, že proti lykožrútovi treba bojova, nech v Tatrách rozmiestnia viac lapačov?

- Feromónové lapače slúžia skôr ako monitorovacia metóda. Na boj s kôrovcom sa povýšili vo vzahu k rezerváciám. Feromónový lapač však zachytí len 10 - 15 percent chrobákov, ktoré lietajú v danom území. Feromónová metóda bola používaná vždy v kombinácii s klasickými stromovými lapákmi. To znamená, že sa položil zdravý strom, aby naň nalietol podkôrny hmyz, a potom sa v pravý čas odkôrnil a zlikvidoval. Pretože sa v rezerváciách nesmie rúba, zostali k dispozícii len feromónové lapače, ktoré však nezabránia premnoženiu sa podkôrnika.

PETER FILLO

__________ Informacia od NOD32 2162 (20070402) __________