Do divočiny na východ krajiny
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Ojedinelá atmosféra prirodzeného prostredia lesa plného života a tajuplných javov prírody. Množstvo starých a vysokých exemplárov stromov. Nerušené prostredie pre vzácne a inde už vyhynuté rastliny a živočíchy. Čerstvý vzduch, ticho a chýbajúci civilizačný smog. Takto opisuje UNESCO unikátny lesný systém - karpatský bukový prales na krajnom východe Slovenska.
Tvoria ho štyri lokality, z toho tri sú súčasťou Národného parku Poloniny (Havešová, Stužina, Rožok) a jeden Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Pralesy sú výsledkom tisícročia trvajúceho vývoja prírody, kde prítomnosť a činnosť človeka je minimálna. Sú celosvetovo chránenou prírodnou pamiatkou, ktorá prechádza tromi krajinami - Slovenskom, Ukrajinou a Nemeckom.
Zápis slovenských a ukrajinských karpatských bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO schválil Výbor svetového dedičstva v roku 2007.
Územie bukových pralesov sa pýši stromami rekordných rozmerov. Rastú tam jedince s mimoriadnou hrúbkou kmeňov a výškou až 58 m, čo je najväčšia nameraná výška buka lesného v celosvetovom meradle.
Trblietavá vodná hladina, obklopená tichými lesmi a mlčanlivými zákutiami. To všetko v sebe zosobňuje vodná nádrž Starina, ktorá je súčasťou Polonín. Najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku zaberá plochu 311 hektárov.
S jej napúšťaním sa začalo v roku 1987, tomu predchádzala sedemročná nepretržitá výstavba. Budovaniu nádrže predchádzalo radikálne vysťahovanie ľudí žijúcich v siedmych obciach.
Starina, Dara, Ostružnica, Zvala, Smolník, Veľká Poľana, Ruské -všetky tieto dediny boli zrovnané so zemou a vymazané z mapy Slovenska. Do vysídlených dedín a tesnej blízkosti Stariny, v ktorej sa nemožno kúpať, sa dostanete len peši alebo bicyklami. Vstup autom je len na špeciálne povolenie.
Poloniny sa vyznačujú ešte jedným unikátom. Zažiť tam možno divoké safari, keďže je to jediné slovenské územie, kde žije vo voľnej prírode zubor hrivnatý. Výnimočné tak nie je, že v oblasti narazíte na statné tonové jedince. Doviezli ich z Holandska, Talianska, Švajčiarska, aby bola založená voľne žijúca populácia. Pohybujú sa v čriedach nad Starinou.
Pre turistov sú k dispozícii viaceré turistické chodníky. Ak sa chcete postaviť na hranicu troch štátov - Slovenska, Poľska a Ukrajiny odporúčame prejsť sa hrebeňom Poloninských Karpát. Chodník začína v najvýchodnejšej obci na Slovensku - Novej Sedlici a vedie cez Národný prírodný park Stužica na Kremenec (1210 m n. m.). Ak sa chcete dostať až do Poľska, odporúčame peším turistom, ale najmä cyklistom, Chodník Ruskou cestou. Začína v najvyššie položenej obci v regióne Sniny a celého Zemplína - v Runine (560 m n. m.) a vedie cez zaniknuté obce Smerekovica a Ruské. V obci Ruské pokračuje po trase starej obchodnej cesty z Uhorska do Haliče známej pod názvom Ruská cesta (Porta Rusica) na hraničný turistický priechod Ruské sedlo. Odtiaľto možno po žltej značke pokračovať do Poľska do mestečka Cisna.
Zdroj: KORZÁR, košický denník